Kladiete is občas otázku o tom, koľko toho človek zvládne? Čo vôbec možno očakávať a požadovať od pracovníkov?
Občas mám pocit, že už žijeme v civilizácii slabochov, mäkkýšov a ľudí, ktorí majú nároky bez ohľadu na mieru užitočnosti ich práce. Keď potom vidím ako tvrdo pracujú v iných častiach sveta za smiešny plat, tak by som si občas želal, aby si pracovníci z "bohatých" krajín uvedomili, že by si mali svoje pracovné miesto omnho viacej vážiť. Nie, nie som priaznivcom otrockej práce, na druhej strane si občas kladiem otázku, či by nemal existovať zákon, ktorý prikazuje firmám vyplácať len taký balík miezd, aký si firma vzhľadom na príjmy môže dovoliť.
Keď som čítal nedávno o British Airways a štrajkoch palubného personálu, tak som si predstavoval, čo by asi tí štrajkujúci pracovníci povedali na toto video:
Nosič tehál v Bangladéši (klikni na odkaz)
British Airways je v strate, musí nemilosrdne šetriť a ak to neurobí, tak skrachuje. Do toho prirátajme straty zo štrajkov zamestnancov, ktorí si neuvedomujú, že vŕtajú diery do dna potápajúcej sa lode...
(Pritom nedávne prieskumy hovoria, že 73% posádok súhlasí s dohodou zo strany zamestnávateľa, ale sú to predstavitelia odborov, ktorí bránia dohode.)
Pozrime sa na Grécko, ktoré je až povestné vyplácaním ľudí tak, že si to krajina nemôže dovoliť, ale namiesto toho, aby si uvedomili, že utiahnutie opaskov je nevyhnutné, tak mnohí budú štrajkovať. Tým odradia prípadných turistov a sú na tom ako krajina ešte horšie.
Myslím si, že je najvyšší čas povedať, že pracovať treba viacej a ak treba, tak za menej peňazí, ak sa celá ekonomika nemá potopiť ako Titanic.
Pomohlo by vašej firme, keby existoval zákon, ktorý by bránil vyplácaniu peňazí na mzdy, ak firma nemá z čoho? Bolo by to dobré riešenie, ak by tento ekonomický zákon mal väčšiu silu, ako Zákoník práce?
sobota 24. júla 2010
streda 21. júla 2010
Ako presadiť pravdu v spoločnosti?
Pravda a manažment, časť III.
Darmo bude mať nejaký líder pravdu, ak ju hovorí nezrozumiteľnými slovami.
Všimnite si, že niektorí z najhorších netvorov ľudskej histórie mali aspoň nejaký čas veľkú podporu más.
Ako je to možné?
Hitler sa presadil ohnivými prejavmi, v ktorých dokázal jednoduchými slovami osloviť pokorený nemecký národ.
Nešlo len o to, že hovoril zrozumiteľne, ale vystihol aj to, že pokorený, zbedačený národ priam prahol po slovách o lepšom živote, lepšej budúcnosti pre Nemcov a priam potreboval počuť slová v emócii nenávisti, potreboval počuť, že niekto je na vine v tejto mizérii a niekto si to odskáče. Nuž, a niekto si to odskákal. Doplatili na to Židia, rôzne menšiny, oponenti režimu a samozrejme samotní Nemci! Ich neschopnosť odhaliť dôsledky Hitlerovej predstavy o riešení problémov dostala ten národ do ešte horšieho stavu ako na konci I. svetovej vojny.
Z tohoto by sme mali pochopiť pár základných zásad pre prácu s masami ľudí.
V prvom rade musí rečník použiť také slová, ktoré by použili jeho poslucháči, prinajmenšom to musia byť také vyjadrenia, ktorým dokážu porozumieť. Ak niekto chce ponúknuť nejaký účel, tak by si skutočne mal dať toľko práce, aby zistil, ako by to povedali jeho poslucháči. Inak budú ponúknuté veci odmietať štýlom: "Nevím co to je, ale mně to uráží..."
Veľmi často vidíte inteligentných politikov neinteligentne používať nezrozumiteľné slová, ktoré väčšina poslucháčov musí odmietnuť.
Ďalšia katastrofa pre demokraciu sú politici, ktorí síce presadzujú rozumné myšlienky, ale nedokážu sa prispôsobuť emócii poslucháčov. Rečník musí dobre vedieť, či nejaká téma vyvoláva hnev a vtedy ju treba hovoriť v hneve. Inak posolstvo nedorazí! Pravý demokrat má tendenciu rozprávať uhladeným hlasom už aj preto, aby sa jasne odlíšil od netvorov ako boli Hitler, či Mussolini. Navyše, každý úspešný populista ovláda umenie použitia emócií. Lenže demokrat sa chce odlíšiť a neuvedomuje si, ža aj keď má pravdu, jeho poslucháči ho odmietnu.
Prečo?
Lebo obyčajný človek nedá za pravdu tomu, kto má pravdu, ale tomu, kto vytvorí dojem zrozumiteľnosti. Tu nejde len o myšlienky a ich použiteľnosť, ale aj o schopnosť povedať ich takým spôsobom, aby boli prijateľné.
Nestačí mať pravdu v princípoch, ale treba ju mať aj v tom, ako ju presadiť. Chce to hlásať dobré ciele, slušné, také, čo slúžia väčšine. Väčšina ľudí má cit pre dobro a slušnosť, ale často im chýba príslušné vzdelanie a tak ich opijú rožkom populisti, ktorí ich ovládajú emóciami a jednoduchými slovami. Ale pamätajte, aj pravda sa dá hovoriť jednoduchými slovami.
Toto platí na celonárodnej úrovni, ale aj na úrovni malej firmy.
Darmo bude mať nejaký líder pravdu, ak ju hovorí nezrozumiteľnými slovami.
Všimnite si, že niektorí z najhorších netvorov ľudskej histórie mali aspoň nejaký čas veľkú podporu más.
Ako je to možné?
Hitler sa presadil ohnivými prejavmi, v ktorých dokázal jednoduchými slovami osloviť pokorený nemecký národ.
Nešlo len o to, že hovoril zrozumiteľne, ale vystihol aj to, že pokorený, zbedačený národ priam prahol po slovách o lepšom živote, lepšej budúcnosti pre Nemcov a priam potreboval počuť slová v emócii nenávisti, potreboval počuť, že niekto je na vine v tejto mizérii a niekto si to odskáče. Nuž, a niekto si to odskákal. Doplatili na to Židia, rôzne menšiny, oponenti režimu a samozrejme samotní Nemci! Ich neschopnosť odhaliť dôsledky Hitlerovej predstavy o riešení problémov dostala ten národ do ešte horšieho stavu ako na konci I. svetovej vojny.
Z tohoto by sme mali pochopiť pár základných zásad pre prácu s masami ľudí.
V prvom rade musí rečník použiť také slová, ktoré by použili jeho poslucháči, prinajmenšom to musia byť také vyjadrenia, ktorým dokážu porozumieť. Ak niekto chce ponúknuť nejaký účel, tak by si skutočne mal dať toľko práce, aby zistil, ako by to povedali jeho poslucháči. Inak budú ponúknuté veci odmietať štýlom: "Nevím co to je, ale mně to uráží..."
Veľmi často vidíte inteligentných politikov neinteligentne používať nezrozumiteľné slová, ktoré väčšina poslucháčov musí odmietnuť.
Ďalšia katastrofa pre demokraciu sú politici, ktorí síce presadzujú rozumné myšlienky, ale nedokážu sa prispôsobuť emócii poslucháčov. Rečník musí dobre vedieť, či nejaká téma vyvoláva hnev a vtedy ju treba hovoriť v hneve. Inak posolstvo nedorazí! Pravý demokrat má tendenciu rozprávať uhladeným hlasom už aj preto, aby sa jasne odlíšil od netvorov ako boli Hitler, či Mussolini. Navyše, každý úspešný populista ovláda umenie použitia emócií. Lenže demokrat sa chce odlíšiť a neuvedomuje si, ža aj keď má pravdu, jeho poslucháči ho odmietnu.
Prečo?
Lebo obyčajný človek nedá za pravdu tomu, kto má pravdu, ale tomu, kto vytvorí dojem zrozumiteľnosti. Tu nejde len o myšlienky a ich použiteľnosť, ale aj o schopnosť povedať ich takým spôsobom, aby boli prijateľné.
Nestačí mať pravdu v princípoch, ale treba ju mať aj v tom, ako ju presadiť. Chce to hlásať dobré ciele, slušné, také, čo slúžia väčšine. Väčšina ľudí má cit pre dobro a slušnosť, ale často im chýba príslušné vzdelanie a tak ich opijú rožkom populisti, ktorí ich ovládajú emóciami a jednoduchými slovami. Ale pamätajte, aj pravda sa dá hovoriť jednoduchými slovami.
Toto platí na celonárodnej úrovni, ale aj na úrovni malej firmy.
štvrtok 8. júla 2010
Vladár a pravda
Pravda a manažment, časť II.
Vedeli ste o tom, že latinské slovo "kráľ" (rex) znamenalo pôvodne "ten čo koná správne"???
Pôvod slova rex spočíva v slove rectus, ktoré sa dá objasniť aj ako "pravý, správny, ten čo má pravdu". Kráľ teda nebol v predstavách ľudí uzurpátor, či diktátor. Stará múdrosť skrytá v ľudskom jazyku vychádzala z predstavy, že vládnuť má ten človek, ktorý sa najviac priblížil k pravde a koná správne.
V predchádzajúcom dieli seriálu sme hovorili, že z manažérskeho hľadiska je pravda to, čo funguje. Ak vládca riadil štát na základe fungujúcich princípov a život ľudí bol vďaka tomu lepší, potom to bol rex - kráľ. Toto súvisí aj s pôvodnou definíciou politiky - veda a umenie ako zlepšovať život obyvateľov (z gréckeho polités = občan).
Môžeme teda povedať, že kráľovský mandát nepochádzal z ničoho iného, len zo schopnosti držať sa pravdy a konať správne. Ak sa vravelo, že "z božej vôle kráľ", možno mali ľudia na mysli, že múdrosť panovníka bola akýmsi božským zásahom.
Kráľovstvá (ako forma vlády) možno zanikli preto, že kým pôvodní králi boli ľudia, čo konali správne, ich nasledovníci boli ich potomkovia. Hlavnou kvalifikáciou nového kráľa teda nebola múdrosť a pravda, ale to, že bol synom starého kráľa. Dieťa génia nemusí byť nutne géniom. Ak ste videli film Gladiátor, tak tam tvorcovia filmu zabŕdli do tejto témy. Starnúci cisár Marcus Aurélius nechcel odovzdať vládu svojmu rodnému synovi Commodovi, ale chcel za syna ako následníka adoptovať hlavného hrdinu filmu Maxima Decima, lebo vedel, že Maximus má na vládu lepší talent aj potrebné etické postoje. Ale kým to stihol urobiť, tak ho jeho mravne skazený syn Commodus zavraždil.
V počiatkoch Uhorského kráľovstva sa na kráľovský titul pripravoval kráľovič tým, že vládol Nitrianskemu kniežatstvu, v podstate tak vládol značnej časti dnešného Slovenska. Tým sa malo zabezpečiť to, aby po smrti kráľa nezasadol na trón úplný zelenáč.
Dobrý vládca bol požehnaním pre celú krajinu. Nie nadarmo sa hovorí, že český kráľ a ríšsky cisár Karol IV. dostal prívlastok "Otec vlasti". Rovnako tak je pre akúkoľvek skupinu ľudí požehnaním, ak ju vedie človek, ktorý vie, že má hľadať pravdu, držať sa jej a žiť v pravde.
Pre šéfa firmy môže byť prekvapením poznanie, že "žiť v pravde" neznamená len mravný rozmer a česť, ale je to aj hľadanie funkčných postupov, ktoré vedú k skutočnému úspechu. Tohto by sa mal držať každý vedúci pracovník, jeho povinnosťou je hľadať a nájsť pravdu. Ak ju nájde, potom by ju mal chrániť.
Vedeli ste o tom, že latinské slovo "kráľ" (rex) znamenalo pôvodne "ten čo koná správne"???
Pôvod slova rex spočíva v slove rectus, ktoré sa dá objasniť aj ako "pravý, správny, ten čo má pravdu". Kráľ teda nebol v predstavách ľudí uzurpátor, či diktátor. Stará múdrosť skrytá v ľudskom jazyku vychádzala z predstavy, že vládnuť má ten človek, ktorý sa najviac priblížil k pravde a koná správne.
V predchádzajúcom dieli seriálu sme hovorili, že z manažérskeho hľadiska je pravda to, čo funguje. Ak vládca riadil štát na základe fungujúcich princípov a život ľudí bol vďaka tomu lepší, potom to bol rex - kráľ. Toto súvisí aj s pôvodnou definíciou politiky - veda a umenie ako zlepšovať život obyvateľov (z gréckeho polités = občan).
Môžeme teda povedať, že kráľovský mandát nepochádzal z ničoho iného, len zo schopnosti držať sa pravdy a konať správne. Ak sa vravelo, že "z božej vôle kráľ", možno mali ľudia na mysli, že múdrosť panovníka bola akýmsi božským zásahom.
Kráľovstvá (ako forma vlády) možno zanikli preto, že kým pôvodní králi boli ľudia, čo konali správne, ich nasledovníci boli ich potomkovia. Hlavnou kvalifikáciou nového kráľa teda nebola múdrosť a pravda, ale to, že bol synom starého kráľa. Dieťa génia nemusí byť nutne géniom. Ak ste videli film Gladiátor, tak tam tvorcovia filmu zabŕdli do tejto témy. Starnúci cisár Marcus Aurélius nechcel odovzdať vládu svojmu rodnému synovi Commodovi, ale chcel za syna ako následníka adoptovať hlavného hrdinu filmu Maxima Decima, lebo vedel, že Maximus má na vládu lepší talent aj potrebné etické postoje. Ale kým to stihol urobiť, tak ho jeho mravne skazený syn Commodus zavraždil.
V počiatkoch Uhorského kráľovstva sa na kráľovský titul pripravoval kráľovič tým, že vládol Nitrianskemu kniežatstvu, v podstate tak vládol značnej časti dnešného Slovenska. Tým sa malo zabezpečiť to, aby po smrti kráľa nezasadol na trón úplný zelenáč.
Dobrý vládca bol požehnaním pre celú krajinu. Nie nadarmo sa hovorí, že český kráľ a ríšsky cisár Karol IV. dostal prívlastok "Otec vlasti". Rovnako tak je pre akúkoľvek skupinu ľudí požehnaním, ak ju vedie človek, ktorý vie, že má hľadať pravdu, držať sa jej a žiť v pravde.
Pre šéfa firmy môže byť prekvapením poznanie, že "žiť v pravde" neznamená len mravný rozmer a česť, ale je to aj hľadanie funkčných postupov, ktoré vedú k skutočnému úspechu. Tohto by sa mal držať každý vedúci pracovník, jeho povinnosťou je hľadať a nájsť pravdu. Ak ju nájde, potom by ju mal chrániť.
utorok 6. júla 2010
Sila pravdy
Pravda a manažment, časť I.
Povedzme si niečo o vzťahu pravdy a vodcovstva. Tieto dve veci by mali tvoriť nerozlučnú dvojicu. Všimnite si, že ľudia dôverujú takému lídrovi, o ktorom si vytvoria predstavu, že má pravdu. Prežitie skupiny, firmy, aj celého národa závisí od toho, či si zvolia niekoho, kto má dosť múdrosti, guráže a dobromyseľného zámeru, aby ich viedol k prosperite a dobrému životu.
V manažmente sa pravda pozná podľa toho, že funguje. Ak objavíte postup, ktorý je úspešný a dá sa použiť, potom urobíte najlepšie, ak sa toho budete držať. Aj automobilový pretekár sa snaží nájsť na okruhu najlepší spôsob, ako ho prejsť čo najrýchlejšie. Nájazdová rýchlosť do zákrut, správne načasovanie brzdenia, ideálna stopa, hmotnosť paliva v nádrži, pneumatiky, atď., to všetko sa prejavuje vo výslednom čase. Keď zajazdí rekordné kolo, tak to bolo najväčšie priblíženie sa k pravde, aké mohol dosiahnuť.
Svetový rekord v behu ukazuje tiež na niečo, čo fungovalo. Tréning, psychické a telesné rozpoloženie bežca, obuv, dráha, vietor, lekárska starostlivosť... to všetko zohráva rolu. Ak k telesným predpokladom a talentu pripočítame tréningové postupy, ochotu tvrdo pracovať, prácu celého realizačného tímu, potom možno dosiahnuť skvelý výsledok.
Tak isto je to aj s výsledkami v golfe. Kto dokáže použiť najlepšie postupy v príprave, dokáže sa vyrovnať s tlakom na psychiku, dobre naštuduje ihrisko, vezme do úvahy počasie, perfektne je zžitý s palicami, ten potom používa niečo, čo funguje. Pravda je jednoducho na jeho strane. Tu sme pri ďalšom aspekte pravdy - lopta leží tam, kam ste ju zahrali. Môžete sa vyhovárať ako chcete, leží tam, kde ste ju zahrali. Je tam, kde je a to je pravda.
Najlepší manažéri, vodcovia neustále hľadajú pravdu, lebo ak majú pravdu, potom majú aj úspech. Potom pravdu musia brániť, pretože medzi zlé stránky ľudskej povahy patrí aj pozmeňovanie fungujúcich vecí. Ak strelec trafil do terča štyri desiatky za sebou, potom jeho postup je založený na pravde. Rob to presne takto a bude desiatka. Ak nasleduje zásah osmičky, čo sa vlastne stalo? Mohlo to byť mnoho vecí, no jedno vieme naisto: NEZOPAKOVAL to, čo robil predtým. Pozmeňovanie funkčných vecí je u mnohých ľudí nutkavé. Je to deštruktívna vec, ľudia namiesto toho, aby si dali prácu s tým, aby sformulovali funkčný princíp a zubami nechtami sa ho držali, radšej skúšajú všetko možné. Potom sú na konci v takom zmätku, že už nevedia čo je dobré a zlé. Pritom niekedy sa stačí obzrieť späť a zistiť, čo boli hlavné faktory úspechu.
Pravda je v skutočnosti nenápadná, no veľmi vznešená dáma. Nikdy sa neponúka sama, treba sa o ňu uchádzať a hľadať ju. Keď víťazí pravda, umierajú lži. Paradoxom je, že ešte aj lož na svoju existenciu potrebuje pravdu. Aby ste mohli klamať, najprv musela byť pravda, bolo to, ako to bolo. Až potom ste to mohli prekrútiť. Hľadajte pravdu takú, aká bola. Až ju nájdete, lži sa rozplynú ako ranná hmla.
Manažér musí preto používať dobre definované produkty a správne ich merať na grafoch. Ak je trend grafu dobrý, potom má pravdu, alebo sa k nej blíži. V tomto je pravda nemilosrdná.
Je to tak, ako to je.
Povedzme si niečo o vzťahu pravdy a vodcovstva. Tieto dve veci by mali tvoriť nerozlučnú dvojicu. Všimnite si, že ľudia dôverujú takému lídrovi, o ktorom si vytvoria predstavu, že má pravdu. Prežitie skupiny, firmy, aj celého národa závisí od toho, či si zvolia niekoho, kto má dosť múdrosti, guráže a dobromyseľného zámeru, aby ich viedol k prosperite a dobrému životu.
V manažmente sa pravda pozná podľa toho, že funguje. Ak objavíte postup, ktorý je úspešný a dá sa použiť, potom urobíte najlepšie, ak sa toho budete držať. Aj automobilový pretekár sa snaží nájsť na okruhu najlepší spôsob, ako ho prejsť čo najrýchlejšie. Nájazdová rýchlosť do zákrut, správne načasovanie brzdenia, ideálna stopa, hmotnosť paliva v nádrži, pneumatiky, atď., to všetko sa prejavuje vo výslednom čase. Keď zajazdí rekordné kolo, tak to bolo najväčšie priblíženie sa k pravde, aké mohol dosiahnuť.
Svetový rekord v behu ukazuje tiež na niečo, čo fungovalo. Tréning, psychické a telesné rozpoloženie bežca, obuv, dráha, vietor, lekárska starostlivosť... to všetko zohráva rolu. Ak k telesným predpokladom a talentu pripočítame tréningové postupy, ochotu tvrdo pracovať, prácu celého realizačného tímu, potom možno dosiahnuť skvelý výsledok.
Tak isto je to aj s výsledkami v golfe. Kto dokáže použiť najlepšie postupy v príprave, dokáže sa vyrovnať s tlakom na psychiku, dobre naštuduje ihrisko, vezme do úvahy počasie, perfektne je zžitý s palicami, ten potom používa niečo, čo funguje. Pravda je jednoducho na jeho strane. Tu sme pri ďalšom aspekte pravdy - lopta leží tam, kam ste ju zahrali. Môžete sa vyhovárať ako chcete, leží tam, kde ste ju zahrali. Je tam, kde je a to je pravda.
Najlepší manažéri, vodcovia neustále hľadajú pravdu, lebo ak majú pravdu, potom majú aj úspech. Potom pravdu musia brániť, pretože medzi zlé stránky ľudskej povahy patrí aj pozmeňovanie fungujúcich vecí. Ak strelec trafil do terča štyri desiatky za sebou, potom jeho postup je založený na pravde. Rob to presne takto a bude desiatka. Ak nasleduje zásah osmičky, čo sa vlastne stalo? Mohlo to byť mnoho vecí, no jedno vieme naisto: NEZOPAKOVAL to, čo robil predtým. Pozmeňovanie funkčných vecí je u mnohých ľudí nutkavé. Je to deštruktívna vec, ľudia namiesto toho, aby si dali prácu s tým, aby sformulovali funkčný princíp a zubami nechtami sa ho držali, radšej skúšajú všetko možné. Potom sú na konci v takom zmätku, že už nevedia čo je dobré a zlé. Pritom niekedy sa stačí obzrieť späť a zistiť, čo boli hlavné faktory úspechu.
Pravda je v skutočnosti nenápadná, no veľmi vznešená dáma. Nikdy sa neponúka sama, treba sa o ňu uchádzať a hľadať ju. Keď víťazí pravda, umierajú lži. Paradoxom je, že ešte aj lož na svoju existenciu potrebuje pravdu. Aby ste mohli klamať, najprv musela byť pravda, bolo to, ako to bolo. Až potom ste to mohli prekrútiť. Hľadajte pravdu takú, aká bola. Až ju nájdete, lži sa rozplynú ako ranná hmla.
Manažér musí preto používať dobre definované produkty a správne ich merať na grafoch. Ak je trend grafu dobrý, potom má pravdu, alebo sa k nej blíži. V tomto je pravda nemilosrdná.
Je to tak, ako to je.
štvrtok 1. júla 2010
Lacný šmejd
Skutočný príbeh nemenovanej firmy:
Táto firma vyrába výrobky, ktorých kľúčová konkurenčná vlastnosť je vyššia kvalita, pretože to má slúžiť celé desaťročia. Verejnosť a klienti majú dlhodobo zafixovanú predstavu, že toto je drahšie, ale skutočne kvalitné. Śéf tejto firmy vysvetľuje už roky svojím partnerom - obchodným zastúpeniam, že toto bola, je a bude úspešná stratégia.
Ako to medzi obchodníkmi býva, jeho partneri na firemných stretnutiach už roky omieľajú pesničku, že treba znížiť ceny, aby boli rovnako lacní, alebo ešte lacnejší ako konkurencia. Vrchný šéf samozrejme o tom vie svoje a nikdy podobnú hlúposť nedovolil, ani sa nechystá prísť o svoju najväčšiu výhodu. Zákazníci aj v prieskumoch jasne hovoria: "Vy ste drahší a ste kvalitnejší."
Vrchný šéf však už niekedy stráca trpezlivosť, lebo stále mu pília uši, že by mali byť radšej najlacnejší. Až nedávno sa stalo čosi, čo by sme mohli označiť ako vtip priamo zo života. V rámci reklamnej akcie totiž pripravili klientom do letáku a inzerátov možnosť vyhrať televízor, fotoaparát, bicykel a podobné veci. Ako výhra boli použité bežné výrobky, žiadna extra trieda, ale solídny priemer.
Na stretnutí, kde sa kampaň prezentovala sa ozvali obchodníci takto: "To prečo ste tam dali ako výhru také šmejdy? Však to nikoho nezaujme! Ľudia dnes už nekupujú také lacné fotoaparáty, ale si potrpia na kvalitu!"
Vrchný šéf sa začal strašne smiať a hovorí: "Počúvate sa vy vôbec? Ešte pred 20 minútami ste mi tvrdili, že naše výrobky sú príliš drahé, že ľudia kašlú na kvalitu a kúpia od nás len vtedy, keď budeme najlacnejší. Teraz mi zrazu tvrdíte, že medzi výhry v kampani máme dať len najdrahšie veci. Čo ste už rozum potratili?"
Obchodníci v rozpakoch zmĺkli, zahanbili sa a asi konečne pochopili.
Šéf sa spokojne usmieval, lebo jeho ľudia sa chytili do vlastnej pasce.
Táto firma vyrába výrobky, ktorých kľúčová konkurenčná vlastnosť je vyššia kvalita, pretože to má slúžiť celé desaťročia. Verejnosť a klienti majú dlhodobo zafixovanú predstavu, že toto je drahšie, ale skutočne kvalitné. Śéf tejto firmy vysvetľuje už roky svojím partnerom - obchodným zastúpeniam, že toto bola, je a bude úspešná stratégia.
Ako to medzi obchodníkmi býva, jeho partneri na firemných stretnutiach už roky omieľajú pesničku, že treba znížiť ceny, aby boli rovnako lacní, alebo ešte lacnejší ako konkurencia. Vrchný šéf samozrejme o tom vie svoje a nikdy podobnú hlúposť nedovolil, ani sa nechystá prísť o svoju najväčšiu výhodu. Zákazníci aj v prieskumoch jasne hovoria: "Vy ste drahší a ste kvalitnejší."
Vrchný šéf však už niekedy stráca trpezlivosť, lebo stále mu pília uši, že by mali byť radšej najlacnejší. Až nedávno sa stalo čosi, čo by sme mohli označiť ako vtip priamo zo života. V rámci reklamnej akcie totiž pripravili klientom do letáku a inzerátov možnosť vyhrať televízor, fotoaparát, bicykel a podobné veci. Ako výhra boli použité bežné výrobky, žiadna extra trieda, ale solídny priemer.
Na stretnutí, kde sa kampaň prezentovala sa ozvali obchodníci takto: "To prečo ste tam dali ako výhru také šmejdy? Však to nikoho nezaujme! Ľudia dnes už nekupujú také lacné fotoaparáty, ale si potrpia na kvalitu!"
Vrchný šéf sa začal strašne smiať a hovorí: "Počúvate sa vy vôbec? Ešte pred 20 minútami ste mi tvrdili, že naše výrobky sú príliš drahé, že ľudia kašlú na kvalitu a kúpia od nás len vtedy, keď budeme najlacnejší. Teraz mi zrazu tvrdíte, že medzi výhry v kampani máme dať len najdrahšie veci. Čo ste už rozum potratili?"
Obchodníci v rozpakoch zmĺkli, zahanbili sa a asi konečne pochopili.
Šéf sa spokojne usmieval, lebo jeho ľudia sa chytili do vlastnej pasce.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)