pondelok 25. júna 2012

Kódex v továrni na Apple výrobky


Keď jeden zákazník firmy Apple otvoril krabicu s novým MacBook Pro počítačom, našiel tam tento papier:


Zo zvedavosti ho dal preložiť a zistil, že to je akýsi kódex pre pracovníkov, ktorí v továrni vyrábajú  produkty pre Apple a papier sa dostal do krabice zrejme omylom.

V preklade je tam napísané približne toto:




4 zásady pre život, keď pracuješ v továrni

1. Disciplína
2. Poriadkumilovnosť
3. Organizácia (ako organizovať veci, aby sa zvýšila efektivita práce)
4. Čistota

Pracovná etika

1. Buď vždy pripravený prijať akékoľvek výzvy, na ktoré by si mohol naraziť
2. Maj vždy plán
3. Priprav si náhradné riešenia na problémy, ktoré by sa mohli objaviť
4. Daj zo seba 110%
5. Užívaj si plody svojej práce a nabudúce si daj ešte vyššie ciele


1. Tí, ktorí sa dotýkajú komponentov na materských doskách, by mali nosiť antistatický náramok
2. Kým prejdeš k inému pásu, prever si Štandardnú Operačnú Procedúru (SOP) a čeklist pre kvalitu. Tiež sa uisti, že máš stroj nastavený na správny cieľový výrobok. Prečítaj ešte raz, aby si mal istotu.
3. Uisti sa, že máš v rukách správne súčiastky ešte pred začiatkom montáže.
4. Uisti sa, že všetka práca je dokončená ešte pred výmenou smeny a polož túto kartu na stroj, s ktorým si pracoval predtým, ako odídeš.


Kartička sa nakoniec dostala do krabice s hotovým výrobkom, kde by za normálnych okolností nemala skončiť.

Čo si myslíte o takýchto kódexoch? Mal by sa manažment snažiť prenášať svoju predstavu o pracovnej kultúre na svojich zamestnancov? Alebo naopak, treba nechať všetko na samospád a prirodzené vlastnosti ľudí?

Sú tieto uvádzané zásady akceptovateľné, alebo to považujete za nesprávne, neprípustné a odsúdeniahodné?

Otázku sem dávam preto, lebo v diskusii k článku v USA, kde pôvodne zverejnili tento obrázok, sa na kódex zniesla hrozná vlna kritiky a musím povedať, že ma to trochu prekvapilo. (Na druhej strane, otvorte si diskusiu ku ktorémukoľvek článku napr. na sme.sk a uvidíte tam miestami až odporné príspevky, anonymnosť internetu má občas desivé dopady.)

V niektorom z ďalších blogov môžem zaujať stanovisko k tejto veci, ale najprv som to chcel dať sem ako zaujímavosť, ktorá pochádza z inej kultúry a z iného konca sveta.

Tak čo si myslíte?

utorok 12. júna 2012

Táto bude žiť

Má zmysel pokračovať v nejakej práci aj vtedy, keď je to zdanlivo beznádejné? Túto debatu som mal včera s klientom a rozoberali sme otázku, či človeka neodradí fakt, že svojou činnosťou vyrieši iba zlomok problému, ktorému čelí.

Áno, vzdať sa a poddať situácii môže byť veľké pokušenie. Oskar Schindler si mohol povedať, že je márne pokúšať sa zachraňovať Židov počas nacistického teroru, veď mohol ich zachrániť iba zopár, oproti miliónom, ktorí boli v ohrození a zomierali v táboroch smrti.

Môže sa slušný človek vzdať pod váhou okolností? Môže prestať konať dobro v zúfalom poznaní, že úloha je príliš veľká?

Odpoveď som dostal od môjho zákazníka v príbehu, ktorý mi včera porozprával:


Morské vlny a prúdy vyvrhli na súš morské hviezdice. Keď nastal odliv, hviezdice ostali uviaznuté na piesku, medzi skalami a nemohli sa zavrieť do ulity ako mušle, čo vedľa nich čakali na príliv. Na slnku hynuli, jedna po druhej vypustili dušu v márnom boji na nepriateľskom vzduchu.



Na pobrežie prichádzal muž, ktorý hviezdice zbieral a hádzal späť do mora. Počas odlivu prichádzal na pláž a zachraňoval nemé bytosti od bolestnej smrti. Všimol si ho okoloidúci a neveriacky sa pozeral.

"Čo tu robíš?"

"Nevidíš? Zachraňujem hviezdice."

"Ale prečo to robíš?"

"Lebo bez mojej pomoci zahynú."

"To mi je jasné, ale nemáš dojem, že to je márne?"

Záchranca zdvihol ďalšiu hviezdicu, zahodil ju do vody a spýtavo sa pozrel. Návštevník zachytil ten pohľad a vysvetľoval: "Vieš, tých hviezdic môže byť strašne veľa. Toto je predsa iba jedna malá pláž. Keď sa pozrieš na obe strany, uvidíš kilometre pobrežia, kde je tiež odliv a umierajú tam morské hviezdice možno po tisícoch. Nemôžeš ich všetky zachrániť. Je toľko hviezdic, toľko pobreží a morí! Snažíš sa márne, možno by si sa mal venovať niečomu inému."

Záchranca sa zohol po ďalšiu hviezdicu, zdvihol ju a ukázal návštevníkovi:
"To je možné. Ale TÁTO bude žiť!"
A hodil ju do morských vĺn.

_______________

Keď budete robiť svoju prácu, veľakrát môžete klesať na duchu, lebo úloha sa môže zdať gigantická. Ale aj najväčšia úloha sa skladá z menších častí. Môžete mať pocit, že to nikdy nedokončíte. Ale aj to, čo ste urobili, má zmysel. Urobili ste aspoň niečo.

V živote sa stretnete s ľuďmi, ktorí vás s rukami vo vreckách budú odhovárať od vašej aktivity. Oni sa už vzdali a možno je pre nich neznesiteľný pocit, že niekto iný ešte stále vzdoruje. Nedajte sa odradiť, robte to ďalej.

Nenechajte sa odradiť ničím ani nikým, je nepodstatné, či to robíte celý čas sami, alebo či vás opustili druhovia v rozhodujúcom okamihu, keď ste potrebovali ich pomoc.

Je to náš účel, naše poslanie, ktoré nám dáva najväčšie uspokojenie v živote. Treba ho poznať a oddať sa mu, neexistuje nič dôležitejšie.



A ešte čosi: ak už pochybujete o tom, či robíte dosť, pouvažujte skôr nad tým, ako svoju prácu lepšie zorganizovať, lebo ak je úloha priveľká, potom organizovanie je prvá vec, ktorú treba zvážiť. Ak je úloha priveľká, potom potrebujete pomocníkov. No to už je vecou organizácie...




PS: Po zverejnení článku sa konečne podarilo vypátrať zdroj príbehu. Údajne je to "Paprsek slunce pro duši" (autor Bruno Ferrero)

pondelok 4. júna 2012

Nevedieť môže byť výhoda

Považujete sa za odborníka v nejakej oblasti? Môžete povedať, že o tom niečo skutočne viete?

Gratulujem.

Ak niečo perfektne ovládate, môžete ohľadom toho urobiť malý test. Ak je to skutočne pravda, mali by ste byť schopní položiť komukoľvek jednu jedinú otázku, ktorou overíte, či je v tej oblasti niekto odborník. Ako by majster fotograf jedinou otázkou zistil, či sa rozpráva s profesionálom? Čím by vás meteorológ otestoval, či ste v tej oblasti odborník? Ktorú otázku by vytiahol záchranár?

A akú otázku by položil šéf domnelému šéfovi?

Ak niečo skutočne viete, zároveň dokážete s istotou povedať, že je veľa vecí, ktoré neviete. Najväčší fyzik na svete by vám povedal, že mnohým tajomstvám vlastnej vedy vôbec nerozumie. Matematik vám prezradí, že existuje celý rad vecí, nad ktorými si jeho kolegovia lámu hlavy už stáročia. Možno ste už ako tak prekukli svoju manželku, ale ženám úplne rozumejú pravdepodobne iba mimozemšťania.

Aj najväčší odborník na nejakú oblasť dokáže uviesť celý rad oborov, ktorým vôbec nerozumie. Ak by sa tým chcel začať zaoberať, musel by pripustiť, že sa musí naučiť od piky.

Tu sme dorazili k nesmiernej výhode.

Nevedieť!

Ak neviete, tak vám to dáva slobodu v tom zmysle, že sa na nič nemusíte hrať, nič netreba predstierať pred ostatnými a hlavne nie pred sebou. Vy VIETE, že neviete a to je skvelé.

Ak by ste najali obchodníka, ktorý o vašej oblasti nič nevie, mohli by ste si byť úplne istí jednou vecou. Nebudete sa spoliehať na nič, musíte ho jednoducho všetko naučiť od základov. To vyzerá ako čudná výhoda, ale pozor. Aj ten obchodník vie, že sa musí učiť.
Porovnajte to s prípadom, keď si ten obchodník MYSLÍ, že o tom všetko vie. Ako ho chcete učiť? Zabudnite!

Ak niekto nevie, že nevie, tak je hádam v najhoršom bahne, v akom môže byť. Domýšľať si, že viem, je najhoršie ignorantstvo, aké môže existovať.

Preto patrí šéfovanie k najnáročnejším povolaniam, lebo čím vyššiu pozíciu máte, tým väčší rozhľad potrebujete a tým viacej pascí zdanlivej vedomostí na vás čaká.

Ak si predstavíte, že štandardná firma má 7 divízií a 21 oddelení, koľko toho priemerný šéf vlastne nevie? Ak vie, že nevie, tak je vo veľkej výhode.


Niečo vedieť, to znamená skutočnú moc.

Nevedieť, to je šanca sa naučiť.

Nevedieť, ale myslieť si, že viem, to je pasca.




Foto: © Fotolia.com