Spomeňte si prečo ste to chceli

Je to už naozaj dávno, ako som sa rozprával s majiteľom videopožičovne. Zháňal som tam nejaký starý dobrý film a do debaty sa zapojila aj jeho manželka. Keď začula titul filmu, zbystrila pozornosť a ochotne sa pridala do diskusie, kde rýchlo vyplávalo na povrch ich veľké sklamanie z vlastného podnikania.

Keď som sa obzrel okolo seba, videl som obvyklý obraz, na policiach boli samé krváky a dobrodružné filmy, vo veľkom bočnom trakte obrovská zbierka erotiky a porna.

Pri rozhovore z manželov vypadlo, že na začiatku mali idealistické, ba až romantické predstavy, ako budú na sídlisku "vychovávať" svojich zákazníkov k dobrému vkusu. Ukázali mi pyšne filmotéku s náročnými dielami a so sklamaním mi opísali, ako sa toho zámeru museli vzdať. Priemerný zákazník si stále pýtal tituly ako Emmanuelle a nejakého Vittoriu da Sica, Felliniho, či Občana Kane si mohli strčiť viete kam...

Nie že by ten ich biznis nezarábal, to nie. Ale majiteľov trápilo, že pôvodne chceli dosiahnuť niečo iné. Po nejakom čase som ich stretol, povedali mi, že požičovňu úspešne predali, začali sa venovať obchodu, kde predávajú dlažby, sanitu a pod. Manželka bola rada, že hoci to je vlastne klasický obchod typu - nakúp a so ziskom predaj - predsa len je to v oblasti estetiky, dizajnérstva, architektúry a životného štýlu. Svoju prácu robili dobre a darilo sa im.

Ak niekto zakladá nejakú firmu, nemôže obísť základné znalosti trhu. Nie je možné obísť fakt, že požičovne filmov slúžia zákazníkom, ktorí sa chcú zabávať a ich prvotný účel návštevy firmy nie je snaha vytríbiť svoj vkus. Ak majiteľ nechápe toto, potom si koleduje o poriadnu blamáž a neúspech. Romantické myslenie nenahradí nutnosť niektoré veci ovládať a vedieť.

Na druhej strane si človek musí uvedomiť, že korením života je robiť čosi, čo mi dáva zmysel. Len celkom nedávno som hovoril s šéfkou firmy, na ktorej som už pred rokom videl prvé príznaky, že nezažíva v živote úplné šťastie. Až teraz sa mi podarilo dopátrať k hlbším príčinám a vysvitlo, že medzinárodný koncern, kde dlho pracuje, úplne zmenil firemnú politiku aj kultúru. To, čomu oddala 15 rokov svojho života, sa možno nemení úplne na prach, ale je to smerovanie, s ktorým sa nevie stotožniť.

Sú veci, ktoré si musíte uvedomiť. Položte si otázku, prečo ste to chceli robiť. Pozrite sa na to, či vás to napĺňalo. Na čo ste boli hrdí. A zistite, či to ešte stále robíte s týmto zámerom. Ak nie, potom si buďte istí, že život sa stáva neznesiteľným bremenom. Aj o tom je syndróm vyhorenia.

Niekedy sa len treba vrátiť k pôvodným zámerom a život sa stane omnoho znesiteľnejším. Vráti sa vám úsmev na tvár. Dokonca zmiznú choroby. Je to takmer ako čarovný prútik.

Niekedy sa treba vynájsť. Opäť sa vráťme k tým manželom, zo začiatku článku. Povedali mi, že milujú svoju prácu so sanitou a obkladačkami aj preto, že im to pomáha prevádzkovať malý filmový klub, kde konečne premietajú tie hodnotné filmy, ktoré chceli na začiatku dostať medzi verejnosť. Ten klub už potom ako tak uživil aspoň réžiu, úvodné investície si zabezpečili zo ziskov svojej firmy.

Teraz robia niečo užitočné, ziskové, ale nezabudli ani na svoj pôvodný sen.

Spomeňte si, prečo ste to chceli...

Obrázok: ©Fotolia.com

Syndróm vyhorenia

Čo vlastne znamená syndróm vyhorenia? 

Prečo ľudia strácajú elán? Prečo pôvodne výkonný človek začne pôsobiť ako mátoha? Ja to skutočne tak, že človeka začne zmáhať stres v práci?

Stres

Vyhorenie - skrytá príčina

Nijako si neosobujem právo podať tu vyčerpávajúcu analýzu celého javu, o ktorom sa dá nalistovať veľmi veľa dát kdekade po internete. Chcel by som len pridať jeden dôležitý uhol pohľadu, ktorý zároveň napovie, ako tento problém prekonať.

Nie nadarmo sa hovorí, že motivovaný človek dokáže aj "hory prenášať". Hordy motivačných trénerov hovoria o tom, že stačí byť verný svojim cieľom a dokážete všetko. Uuups, ale napriek tomu nájdeme veľa ľudí, ktorí sa dajako nevedia pohnúť z miesta...

To nenápadné tajomstvo sa volá účel. S jeho pomocou sa dajú urobiť aj zázraky, ale o tom treba dačo vedieť. Dajme si k tomu pár príkladov:

1.
Ak ste sa pokúšali naučiť cudzí jazyk (nie v škole, ale ako samouk), uspeli ste spravidla vtedy, ak ste mali dostatočne pádny dôvod. Preto sa vraví, že najlepšia motivácia pre naučenie cudzieho jazyka, je nájsť si cudzokrajnú frajerku. Ak s ňou chcete skutočne žiť (pádny dôvod = chcem byť s ňou a potrebujeme spolu komunikovať), potom prekonáte aj značné ťažkosti a budete sa prehrýzať lekciami, slovníkom a nakoniec to dokážete.

2.
Ak už teda milujete svoju ženu (nielen cudzokrajnú) a deti, dokážete vyvinúť veľké úsilie na to, aby ste ich zabezpečili, postarali sa o nich a dali im určitú životnú úroveň a štandard. Dokážete potom pracovať v 2 zamestnaniach, drieť na stavbe domu, znášať pubertálne prejavy svojich detí, nálady svojej ženy, atď., ale ak vo vás stále pretrváva láska, účel starostlivosti o svojich najbližších, dokážete sa zmieriť s najrôznejšími protivenstvami a prekonáte to.

3.
Sú ľudia, ktorí fajčia, k tomu si dáte dvojité espresso krátko potom, čo ste si dopriali výdatnú porciu prerasteného bôčika s horčicou a cibuľou a so štvrťkou čerstvého chlebíka, ktorú ste zaliali dvomi pollitrami oroseného. Možno skrúšene čítate varovania o zdraví (radšej nečítate) a ešte s väčšou hrôzou sa len s jedným okom pozeráte na váhu (slovo váha je určite odvodené od slova odvaha), ale aj tak vo vás víťazí účel = užívať si gurmánske pôžitky života. Poviete si, že žijete len raz a účel dopriať si každodenú dávku drobných slastí víťazí nad hrozbou neurčitého a neistého skrátenia života kvôli zlej životospráve.

Poďme sa pozrieť ako by to mohlo vyzerať, keby niektoré veci fungovali presne opačne a potom si odhalíme závažnú súvislosť s pojmom syndróm vyhorenia.

1.
Ak sa vám nedarí naučiť sa cudzí jazyk navzdory odhodlaným vyhláseniam, potom bude lepšie naliať si čistého vína. Pravdepodobne máte v sebe nejaký náhľad, že sa bez toho jazyka nejako zaobídete a svoj čas venujete nejakému účelu, ktorý dostáva prednosť.

2.
Ak vás žena prestane milovať (alebo vy ju), potom sa stávajú bremená starostlivosti o rodinu neznesiteľnými. Ak ste dokázali predtým drieť v 2 zamestnaniach, teraz to zrazu nie ste ochotní znášať.

3.
Ak vás skosí menší kolaps a preberiete sa v nemocnici s hadičkami a drôtikmi na tele, možno to tak strašne otrasie vašimi zvyklosťami pôžitkárskej životosprávy, že zrazu urobíť v živote zásadnú zmenu. Prečo? Lebo sa do popredia prederie prostý strach o život. Účelom vášho správania a rozhodovania sa stáva túžba žiť a tak zrazu dokážete športovať, chrúmať mrkvičku a študovať knihy o prekyslení organizmu.

Únava a vyčerpanie

Práca sama o sebe neprináša neprekonateľné vyčerpanie, stačí sa pozrieť na športovcov, ktorí vydali zo seba všetky fyzické sily, ale v prípade víťazstva si na útrapy a únavu ani nespomenú. Víťazstvo, splnenie úloh, úspech, to všetko je v súlade s účelom.

Pozrime sa však na stranu porazených. Každé poranenie bolí dvojnásobne, únava je neznesiteľná a starší členovia tímu začínajú uvažovať o ukončení kariéry. Prehra je v protiklade s účelom.

Mužstvo môže byť po prehratom zápase zronené a ubolené. Ale ich fanúšikovia sa postavia k skandovanému potlesku a ďakujú mužstvu za odvedený výkon. Prehrali, ale hrali obetavo, s nasadením a podľahli v čestnom boji. Takýto prejav uznania je čosi, čo prebudí v tíme zmysel pre účel, vráti motiváciu a chuť pokračovať. Preto je potvrdenie tak potrebné, lebo upevňuje účel.

Ak vás prepadne chronická únava a vyčerpanie, položte si otázku, komu slúžite, prečo to robíte a skúste si predstaviť, že by ste sa mali živiť niečím úplne iným. Možno sa rýchlo otrasiete a zrazu v sebe nájdete nečakaný zdroj sily. Skúste zvíťaziť aspoň v nejakej menšej veci, lebo úspech motivuje a posilňuje morálku.

Ak robíte niečo, kvôli čomu nemáte problém vyskočiť z postele a trpieť, potom ste šťastný človek. Ak nie, hľadajte ďalej a nevzdávajte sa.

Môžete to nájsť. Práca je neznesiteľná len pre tých, ktorí trpia v nejakom zamestnaní, keď by mali robiť niečo úplne iné.

Radšej neobľúbený baran ako mŕtva ovca

Tento článok je voľným pokračovaním príbehu predchádzajúceho blogu, kde sme sa zaoberali márnymi pokusmi radového inžiniera zabrániť katastrofe raketoplánu.

Jednu vec si povedzme narovinu - požadovať dodržiavanie predpisov a štandardov vás nikdy neurobí populárnym. Ale toto je vec, ktorú ste mohli počúvať na mnohých mojich prednáškach:

Šéf tu nie je na to, aby vyhral rebríček popularity!

V prípade raketoplánu Challenger to bol inžinier u výrobcu pomocných rakiet na pevné palivo, Roger Boisjoly, ktorý celé mesiace bombardoval vedenie firmy varovaniami, že hrozí strata vesmírnej lode aj posádky. Jeho obľúbenosť patrične klesala. 

Noc pred štartom v konferenčnom hovore Boisjoly a jeho manažéri požadovali odloženie letu. Toto však privádzalo manažment NASA do nepríčetnosti, lebo táto misia bola pre rôzne dôvody odložená už vari 5 krát. Temné hrozby v slovách manažérov NASA vydesili výrobcu rakiet, keďže sa uchádzal o miliardovú zákazku. Keď zástupca NASA vyslovil pamätnú vetu: "Dobre si rozmyslite, čo nám poviete...", manažment výrobnej fabriky sa stiahol na poradu, na ktorej sa bez rebelských inžinierov dohodli, že nebudú klásť odpor a napriek Boisjolyho protestom prišli k záveru, že problémy s tesneniami sú kalkulovateľným rizikom. Keď obnovili konferenčný hovor, manažéri NASA položili otázku, či let treba zastaviť. Vedenie výrobcu mlčalo a rovnako tak Boisjoly. Toto jeho mlčanie ho bude prenasledovať do konca života.

Ako sa dá zabrániť normalizácii deviácie? (Po našom - ako sa dá zabrániť, aby sa odchýlka od predpisov nestala normálnym postupom?)

Najdôležitejšia vec je nebyť ovcou v stáde. Musíte sa dokázať povzniesť nad stádovité skupinové myslenie. Musíte sa vedome stať samostatne mysliacim jedincom. Musíte sa dopátrať k pravde.

Pravda totiž nie je až tak nepoznateľná, ako nás o tom presviedčali niektorí filozofi. Tu je dymiaca zbraň, tu je mŕtve telo, odtlačky prstov, výpovede svedkov a odhalený motív vraha. My sa vieme dopátrať k dostatočne presnému priblíženiu k pravde, aby to fungovalo. 

O pravde sa nedá hlasovať, aj keby sme si demokraticky odsúhlasili, že 2+2=6, tak celé stádo sa bude mýliť a pravdu má ten neobľúbený jedinec, čo osamelo kričí, že 2+2=4!

V ľudskej povahe máme takú zvláštnu vlastnosť, chceme niekam patriť. Chceme byť členom skupiny. Keď počas letu spolupracujú husi v kŕdli, ušetria energiu a doletia ďalej. Rybka v húfe sa nielen cíti bezpečnejšie, ona je naozaj viac pod ochranou. Človek nechce byť sám. O tom sú zákony náklonnosti, či medziľudských vzťahov. 

Trestom za stádovitosť je to, že sa stávame figúrkami. Necháme sa manipulovať v dobrom aj v zlom. Náš osud sa spolieha na hod kockou, prípadne odovzdávame svoj život do rúk niekoho, o kom sa domnievame, že vie viacej ako my.

Keď trváte na nepohodlných pravidlách, tak sa stávate osamelým.

Lenže na svoje prežitie ľudstvo vždy potrebovalo ľudí, čo zmýšľali inak, či už to bol Giordano Bruno, Krištof Kolumbus, alebo Albert Einstein. Každá firma potrebuje vodcov, ktorí sa dokážu povzniesť nad myslenie davu a majú odvahu presadiť pravdu.

Ideálom by bolo, aby sa aj úplne bežný človek vzdelával ohľadom zákonitostí života. Najlepší spôsob, ako zahnať človeka do stáda, je nechať ho zadubeného. Spochybnite jeho úsudok, utláčajte ho, kŕmte ho chybnými dátami a on bude poslušnou ovcou. Dajte mu funkčné údaje, ukážte mu skutočné a pravdivé fakty o fungovaní človeka, spoločnosti, ekonomiky a on začne uvažovať vlastnou hlavou.

Naozaj vysvetlite účel nejakej veci a on to bude dobrovoľne dodržiavať, aj keď to bude nepohodlné.

Keď všetci sklonia hlavu, vy sa pozerajte ďalej. Keď všetci pokľaknú, zostaňte stáť. Keď všetci tíško súhlasia s nejakou hlúposťou, otvorte ústa. To je jediný spôsob, ako si zachováte integritu a česť.

Táto bude žiť

Má zmysel pokračovať v nejakej práci aj vtedy, keď je to zdanlivo beznádejné? Túto debatu som mal včera s klientom a rozoberali sme otázku, či človeka neodradí fakt, že svojou činnosťou vyrieši iba zlomok problému, ktorému čelí.

Áno, vzdať sa a poddať situácii môže byť veľké pokušenie. Oskar Schindler si mohol povedať, že je márne pokúšať sa zachraňovať Židov počas nacistického teroru, veď mohol ich zachrániť iba zopár, oproti miliónom, ktorí boli v ohrození a zomierali v táboroch smrti.

Môže sa slušný človek vzdať pod váhou okolností? Môže prestať konať dobro v zúfalom poznaní, že úloha je príliš veľká?

Odpoveď som dostal od môjho zákazníka v príbehu, ktorý mi včera porozprával:

Morské vlny a prúdy vyvrhli na súš morské hviezdice. Keď nastal odliv, hviezdice ostali uviaznuté na piesku, medzi skalami a nemohli sa zavrieť do ulity ako mušle, čo vedľa nich čakali na príliv. Na slnku hynuli, jedna po druhej vypustili dušu v márnom boji na nepriateľskom vzduchu.

Na pobrežie prichádzal muž, ktorý hviezdice zbieral a hádzal späť do mora. Počas odlivu prichádzal na pláž a zachraňoval nemé bytosti od bolestnej smrti. Všimol si ho okoloidúci a neveriacky sa pozeral.

"Čo tu robíš?"

"Nevidíš? Zachraňujem hviezdice."

"Ale prečo to robíš?"

"Lebo bez mojej pomoci zahynú."

"To mi je jasné, ale nemáš dojem, že to je márne?"

Záchranca zdvihol ďalšiu hviezdicu, zahodil ju do vody a spýtavo sa pozrel. Návštevník zachytil ten pohľad a vysvetľoval: "Vieš, tých hviezdic môže byť strašne veľa. Toto je predsa iba jedna malá pláž. Keď sa pozrieš na obe strany, uvidíš kilometre pobrežia, kde je tiež odliv a umierajú tam morské hviezdice možno po tisícoch. Nemôžeš ich všetky zachrániť. Je toľko hviezdic, toľko pobreží a morí! Snažíš sa márne, možno by si sa mal venovať niečomu inému."

Záchranca sa zohol po ďalšiu hviezdicu, zdvihol ju a ukázal návštevníkovi:

"To je možné. Ale TÁTO bude žiť!"
A hodil ju do morských vĺn.

_______________

Keď budete robiť svoju prácu, veľakrát môžete klesať na duchu, lebo úloha sa môže zdať gigantická. Ale aj najväčšia úloha sa skladá z menších častí. Môžete mať pocit, že to nikdy nedokončíte. Ale aj to, čo ste urobili, má zmysel. Urobili ste aspoň niečo.

V živote sa stretnete s ľuďmi, ktorí vás s rukami vo vreckách budú odhovárať od vašej aktivity. Oni sa už vzdali a možno je pre nich neznesiteľný pocit, že niekto iný ešte stále vzdoruje. Nedajte sa odradiť, robte to ďalej.

Nenechajte sa odradiť ničím ani nikým, je nepodstatné, či to robíte celý čas sami, alebo či vás opustili druhovia v rozhodujúcom okamihu, keď ste potrebovali ich pomoc.

Je to náš účel, naše poslanie, ktoré nám dáva najväčšie uspokojenie v živote. Treba ho poznať a oddať sa mu, neexistuje nič dôležitejšie.



A ešte čosi: ak už pochybujete o tom, či robíte dosť, pouvažujte skôr nad tým, ako svoju prácu lepšie zorganizovať, lebo ak je úloha priveľká, potom organizovanie je prvá vec, ktorú treba zvážiť. Ak je úloha priveľká, potom potrebujete pomocníkov. No to už je vecou organizácie...




PS: Po zverejnení článku sa konečne podarilo vypátrať zdroj príbehu. Údajne je to "Paprsek slunce pro duši" (autor Bruno Ferrero)

Čo obnáša víťazstvo

Ani najlepší a najschopnejší ľudia to nemajú na ružiach ustlané. Život a svet sa nemazná s nikým. Žiadny víťaz sa nemôže pochváliť tým, že to dosiahol ľahko a bez námahy. Opak je pravdou, víťazstvo a úspech sú draho zaplatené. Musíte sa veľa učiť, tvrdo pracovať a využiť každú šancu a ani tak ešte nemáte nič zaručené.

No dnes by sme si mali povedať jednoduchú pravdu:

Ak vás osud zrazí na zem, musíte opäť vstať. 

Víťaz nie je ten, kto nikdy nespadol. Víťaz je ten, kto po každom páde vstal. Nezostať na zemi a opäť sa oddať svojmu účelu a poslaniu. O tom je dobrý život a úspech. Počet prípadov, keď ste opäť vstali, musí byť o jeden viacej, ako počet pádov na zem.

Mimochodom, o tomto je aj toto výnimočné video. (O čo kráča pochopíte, aj keď neviete po anglicky, stačí sa pozerať.)

Dnes začína zvyšok tvojho života

Každý má k dispozícii 24 hodín denne. Aj keby ste mali za sebou iba pár rokov svojej mladosti, stále platí, že prítomnosť je teraz a budúcnosť sa práve začína. Čomu venujete svoj čas, pozornosť a energiu, za tým sa neskôr obzriete a nazvete to "môj život".

Vždy som vyznával zásadu, že ľudia by mali robiť to, o čom snívajú. Každý máme nejaký základný cieľ, ktorý nemusí byť ľahko dosiahnuteľný,  dalo by sa dokonca tvrdiť, že jeho dosiahnutie môže pokojne obnášať aj to, že po ceste k nemu budete potiť krv. Len ak to bude tŕnisté, len ak si to vyžiada kus sebazaprenia a námahy, len vtedy bude odmena skutočne sladká.

Samozrejme nehovoríme o cieľoch typu - chcem byť bohatý,  chcem si iba užívať a nestarať sa o nikoho. Takto si človek šťastie nevyslúži.

Takto spieval na svojom najslávnejšom albume Ian Anderson v jednej z piesní:

A je to len dávanie, čo ťa robí

tým čím si...

Zodpovednosť človeka spočíva v tom, že bude hľadať svoj pravý cieľ, potom sa ho bude držať navzdory akýmkoľvek a všetkým prekážkam a spojí svoj cieľ s tým, že bude užitočný pre druhých. Len takto sa dá prežiť dobrý a hodnotný život.

Včera som pozeral video o živote Steva Jobsa, zakladateľa firmy Apple. Tento nedoštudovaný excentrik mal od počiatku cieľ dávať ľuďom nástroje, ktoré im zlepšia život, ktoré budú čo najviac kopírovať potreby užívateľa. Jeho produkty sa vždy vyznačovali tým, že sa držali intuitívneho ovládania, nevnucovali užívateľom nelogické a zložité procedúry. Jobs sa vždy zaujímal o zmýšľanie zákazníka a takmer puntičkársky zasahoval do práce svojich vývojárov, len aby bol výsledok čo najpriateľskejší pre užívateľa.

Steve Jobs si vybral za šéfa svojej firmy človeka, ktorý sa od tejto základnej filozofie odklonil, čo neskôr označil za najväčší omyl svojho života. Z vlastnej firmy bol vyštvaný a išiel robiť iné veci, okrem iného stál za technológiou firmy Pixar, ktorej vďačíme za technológiu animácie vo filmoch ako je Toy Story. Apple bez Jobsa išlo dolu vodou až nakoniec prozreteľnosť zaúradovala a firma povolala svojho vizionára naspäť. Keď neskôr prišiel s nápadmi ako je iPod a neskôr iPhone, už aj najväčší neprajníci museli uznať, že tento génius bol podstatným faktorom obrovského úspechu a čuduj sa svete, oblúkom sa dostávajú na výslnie aj počítače Apple, ktoré dnes dosahujú v prieskumoch najvyššiu spokojnosť zákazníkov na svete.

Jobs vždy hlásal, že jeho cieľom je zlepšovať ľuďom život a vedel, že ľudia musia uvažovať sami za seba, ak chcú mať úspech. To vyjadruje aj slogan jeho firmy "Think different" (Mysli odlišne).

Toto nie je óda na jednu svetovú značku. Je to len pekný príklad toho, ako niekto zostal verný svojim ideálom a ako napriek nepriazni osudu vytrval a nakoniec dosiahol veľký úspech použitím princípov idealizmu.

V dnešnej dobe počúvame zo všetkých strán, že život je len oddych, pôžitky a voľný čas. Chceli by sme vysoké platy, 6 hodinovú pracovnú dobu a pol roka dovolenky.

Vo firme, ktorú vediem ale zmýšľame odlišne. Hovoríme, že kvalitne odvedená práca, oddanosť svojím cieľom, užitočnosť pre ľudí v okolí je jediná skutočne funkčná filozofia v živote. Bohužiaľ, hrdosť po dobre zvládnutej práci je stále menej uznávanou životnou hodnotou. Ak ale bude chýbať, nahradia ju drogy a pochybné aktivity. Zroneného človeka nezachránia antidepresíva. Tie len potlačia symptómy, životné prejavy, dokonca potlačia aj túžby a tým celý problém priam dramaticky zhoršia. Zronený človek potrebuje nájsť svoj účel a potrebuje rehabilitovať pocit hrdosti. Ten sa dosahuje len službou.

Mali by sme si tie veci pripomínať a hovoriť o nich. Slušný človek sa dnes v priemernej partii pomaly strápni, ak vyhlási, že najvyššia hodnota v živote je služba pre ostatných. Toto nie je dobré.


Začnime tým, že to budeme hovoriť nahlas.

Lebo dnes začína zvyšok tvojho života.