Stabilizácia obrazu

Pokračujeme v seriáli o výrobe firemného videa svojpomocne. V budúcnosti bude video jedno z hlavných médií pri tvorbe firemných blogov, tak sa snažíme podeliť so skúsenosťami "ako na to". Marketingové oddelenia by sa to mali naučiť robiť.

Na špecializovanom portáli pre marketing a prieskumy si prečítajte a pozrite inštruktážne video, tentokrát na tému "Stabilizácia obrazu".

Kliknite sem

Chráňte investície do seminárov V - ÚČASTNÍCI

Ani na okamih nepodľahnite dojmu, že stačí priviesť účastníkov seminára do prednáškovej miestnosti a všetko už bude dobré. Ani najlepší prednášateľ na svete totiž nemusí uspieť, ak tam bude mať ľudí, ktorí nechápu načo tam majú počúvať a prečo ich tam šéf poslal. 

Je rozumné, ak každý poslucháč (alebo aspoň väčšina) absolvuje krátky pohovor, pri ktorom s nimi prejdete dôvod, prečo by ich taký seminár mohol zaujímať. Opýtajte sa na ich prácu, na situácie, ktorým čelia, problémy na ktoré nemajú uspokojivé odpovede. Ak si nejaký študent myslí, že všetko ovláda, automaticky si vytvára bariéry a nebude tak ľahko prijímať prednesené dáta. Dobrý prednášateľ to síce ešte môže zachrániť a na začiatku si ľudia uvedomia, že nejaký problém existuje, ale nie je ideálne sa na to spoliehať.

Keď vidím výberové konania, kde treba dávať cenové ponuky na školenia a obsah sa stanoví bez toho, aby dodávateľská firma "vyspovedala" účastníkov, tak sa usmievam a viem, že to je značne amatérsky prístup. 

Ešte čosi - neposielajte na semináre najslabších pracovníkov v nádeji, že ich niekto šibne čarovným prútikom. Ak máte predajcu s chabými výsledkami, tak to nebude pre neznalosť predajných techník. Skôr to bude nedostatočná intenzita stretnutí, neochota dohodnúť si termíny, pridlhé vysedávanie za počítačom a "písanie ponúk". Taký človek sa vráti otrávený a bude tvrdiť, že vaša firma je "špecifická" a techniky predaja zo seminára sa u vás nedajú použiť...

Pošlite na seminár najlepších a tí dokážu oceniť rady od profesionálov a môžu výrazne zvýšiť svoju výkonnosť. Nezabúdajte, že poslať človeka na seminár by malo byť za odmenu ako prejav dôvery, nie otravná povinnosť, aby bol "šéf spokojný".

Foto: © Fotolia.com

Chráňte investície do seminárov IV - OBČERSTVENIE

Nezabudnite na to, že ohúriť účastníkov školenia by ste mali skôr obsahom prednášok, ako lukulskými hodmi.

Občerstvenie na prestávkach a obed, to všetko by malo byť solídne, ale nie je dobré to preháňať. Neobetujte priveľa času na jedlo, ušetrený čas venujte radšej prednáške.

Často je rozumné zvoliť si bufetové usporiadanie (najmä pri väčšom počte účastníkov), kde ľudia dostanú jedlo z pultov, alebo ak už budú čašníci nosiť objednané jedlá, potom je lepšie nachystať objednávku vopred a trvať na príprave na určitú hodinu. Všetko si to vyžaduje kúštik organizácie a plánovania, ale pri troche snahy sa to podarí. 

Snažte sa vyhnúť zariadeniam, kde hrozí náhly vpád dvoch autobusov turistov a celá organizácia obeda úplne skolabuje. Stráviť 2 a pol hodiny na obedňajšej prestávke, ktorá mala trvať 60 minút, je vrchol mrzutosti.

Prestávky na kávu je lepšie mať nachystané tak, že obsluha nebude pri príprave vchádzať do prednáškovej miestnosti. Udržať pozornosť poslucháčov je veľké umenie a je nepríjemné, ak prednášku vyrušuje obsluha, ktorá nosí do miestnosti nejaké podnosy a kanvice. Situácia je ešte horšia, ak sa obsluha nepohybuje za chrbtom účastníkov, ale vojde do ich zorného poľa.

Z nápojov je najdôležitejšia obyčajná voda, potom rôzne minerálky, káva a čaj. Treba mať dostatok riadu a nezabúdajme aj na občerstvenie vo forme ovocia, či nejakých keksíkov a podobne. Pripravte na dostupné a viditeľné miesto stôl označený ako bod, kde je možné použitý riad odložiť.

Duševná práca je náročná a ľudia potrebujú občas čosi zjesť. Zvlášť ovocie môže byť dôležité, lebo obsahuje vitamín C, ktorý je pre vzdelávanie dosť podstatný. Študentom odporúčame aj vitamín B1 a E, vedecké štúdie ukazujú, že všetky tieto doplnky zohrávajú veľkú rolu. 

Vyhýbajte sa ťažkým jedlám a úplne vyraďte z ponuky akýkoľvek alkohol.

Foto: © Fotolia.com

Chráňte investície do seminárov III - SVETLO

Niektoré firmy ako keby sa vyžívali v tom, že si na semináre objednávajú miestnosti so sliepňajúcim svetlom.

Keby ste chceli robiť nejaké špiritistické seansy, alebo strávili príjemný večer s milenkou v intímnom prítmí, tak to nevadí. Ale urobiť profesionálne školenie si vyžaduje príslušne silné osvetlenie. 

Najčastejšie hrozí táto situácia v hoteloch, ktoré sú zamerané skôr na zážitkové pobyty, prípadne sa snažia o štýlové prostredie, no bohužiaľ nemysleli dostatočne predvídavo na potreby školení. Všelijaké nástenné lampičky, tvarované silné tienidlá, nedostatočný výkon žiaroviek, to všetko môže znížiť efektivitu vzdelávania.

Ľudia potrebujú vidieť na svoje poznámky, prednášateľa a tabuľu. Skutočnou výzvou sú situácie, kde chcete časť miestnosti s bežným osvetlením a časť stlmiť, lebo tam potrebujete premietať s projektorom.  Preto býva lepšie, ak si objednáte hotel, kde na túto problematiku mysleli už pri zariaďovaní miestnosti.

Opačný extrém je zas priveľa svetla, keď nie je možné zastaviť príval slnka cez okná. Preverte si všetky tieto veci skôr, ako si miestnosť objednáte.

Upozorňujem, že zvuk býva pri prednášaní dôležitejší ako svetlo, ale lepšie je, ak máte vyriešené jedno aj druhé.




.

Chráňte investície do seminárov II - HLUK

Ak organizujete firemné školenie, môžete ho úplne zruinovať hlučným prostredím.

Pred dlhými rokmi ma prekvapil klient seminárom, ktorý zorganizoval v staničnej krčme. Nepomohol ani náš čeklist, kde ich pracovník zaškrtnutím vyhlásil, že osobne preveril, či je prostredie tiché. Prostredie krčmy bolo fantastické - ak by ste sa pod rúškom seminára chceli oddávať bujarému veseliu. Ale to sme prebrali v predchádzajúcom článku...

Vlaky hrmeli asi 15 metrov od miestnosti, spoza zle utesnených dverí sa ozýval ruch pohostinstva a hracích automatov. Nejako sme to ustáli, seminár dopadol napriek všetkému dobre, ale majiteľovi firmy som za ten výber podniku musel trochu vyčistiť žalúdok.

Overte si, či je prostredie profesionálne. Hotely idú často za ziskom a vedľa vás prenajmú miestnosť na svadobnú veselicu. Bez váhania vám za zle odizolovanou stenou umiestnia veľmi hlučný motivačný MLM míting.

Slabo oddelená miestnosť vedľa reštaurácie, detský kútik za dverami, či strojovňa wellness centra za sádrokartónovu priečkou, to všetko sú nástrahy, ktorým budete pravidelne čeliť.

Prečo je hluk taká dôležitá téma?

Dlhoročné skúsenosti ukazujú, že ľudia potrebujú lepšie počuť, ako vidieť. Ak prednášateľ nedokáže vnímať prichádzajúce zvuky a nezosilní hlas okamžite, keď sa objaví nejaký šum, tak pripravuje svojim poslucháčom nenápadne rozladenie.

Nazabránite celkom ruchom zvonku - kroky na chodbe, zahučanie čerpadla klimatizačnej jednotky, auto za oknom, to všetko sa stáva. Dá sa tomu čeliť silným hlasom, ozvučením a v prvom rade premysleným výberom školiacej miestnosti.

Preverte všetky tieto veci vopred a nemusíte potom naťahovať uši, keď nepočuť prednášateľa.



.

Chráňte investície do seminárov I - ALKOHOL

V tejto sérii krátkych článkov sa dočítate o tom, ako ochrániť investície do firemného vzdelávania. Za 20 rokov prednášania som sa stretol s veľkým počtom prípadov, ktoré by mohli efekt zo seminárov znížiť, či úplne zlikvidovať.

Alkohol

Rozhodnite sa, či chcete ľudí vzdelávať, alebo sa zabávať. Firmy sa často pokúšajú spojiť 2 účely naraz. Keď už sa konečne po dlhšom čase všetci stretávame, tak to aj poriadne oslávme...

Toto nebýva dobrý nápad. Posledný víkend som prednášal pre jednu firmu a paralelne s nami tam prebiehalo školenie inej spoločnosti. Čo vám budem hovoriť, tá druhá partia dopadla tak, že ráno upratovačky čistili po chodbách zvratky, niektorých kolegov bolo treba obliekať a táto alkoholická seansa končila posledný deň tým, že mali problém odcestovať domov, lebo by väčšina ešte nafúkala.

Mimochodom, tvrdý alkohol by som neodporúčal firmám ani na spoločenské stretnutia nielen preto, že sa po ňom v poslednom čase aj stmieva, ale tento druh zábavy sa môže manažmentu úplne vymknúť z rúk.

Ak však idete vzdelávať svojich ľudí, tak zaveďte už večer pred akciou úplnú prohibíciu. Tak isto je úplný nezmysel dovoliť ľuďom počas seminára na obed čo i len malé pivo.

Hľadieť popoludní do skleného výrazu v očiach, pokúšať sa vyburcovať ospalých, či ľahostajných ľudí, to patrí k najotrasnejším zážitkom prednášateľa.

Vzdelávanie nemá byť formalita. Pokúšate sa tých ľudí priviesť k nejakej zmene správania sa. Potrebujete, aby vyšli z komfortnej zóny, aby zaútočili na svoje pohodlie a neznalosť. Tu sa nebavíme o tom, že ľudia nemôžu šoférovať kvôli zhoršeným reakciám a istú dobu by nafúkali. Tu hovoríme o tom, že alkohol (a iné drogy) aj v minimálnom množstve spustí v mysli približne na 24 hodín stav, kedy máme výrazne zhoršenú schopnosť učenia sa, nad problémami máme tendenciu mávnuť rukou a ťažšie chápeme súvislosti. Reakcie človeka sa nám môžu javiť normálne, v krvi už nemá ani náznak zvýšených hodnôt alkoholu. Problém je ľudská myseľ. Tá nás zradí, ak sa chceme vzdelávať.

Nemám možnosť tu rozoberať detaily tohoto vedeckého faktu. Ale ak to myslíte so vzdelávaním vážne, neriskujte a zakážte pred, aj počas seminára akýkoľvek alkohol.

Buď dodržiavajte profesionalizmus aj v tejto oblasti, alebo to vôbec nerobte. Ide nakoniec o váš úspech a vaše peniaze...

Foto: © Fotolia.com

Radšej neobľúbený baran ako mŕtva ovca

Tento článok je voľným pokračovaním príbehu predchádzajúceho blogu, kde sme sa zaoberali márnymi pokusmi radového inžiniera zabrániť katastrofe raketoplánu.

Jednu vec si povedzme narovinu - požadovať dodržiavanie predpisov a štandardov vás nikdy neurobí populárnym. Ale toto je vec, ktorú ste mohli počúvať na mnohých mojich prednáškach:

Šéf tu nie je na to, aby vyhral rebríček popularity!

V prípade raketoplánu Challenger to bol inžinier u výrobcu pomocných rakiet na pevné palivo, Roger Boisjoly, ktorý celé mesiace bombardoval vedenie firmy varovaniami, že hrozí strata vesmírnej lode aj posádky. Jeho obľúbenosť patrične klesala. 

Noc pred štartom v konferenčnom hovore Boisjoly a jeho manažéri požadovali odloženie letu. Toto však privádzalo manažment NASA do nepríčetnosti, lebo táto misia bola pre rôzne dôvody odložená už vari 5 krát. Temné hrozby v slovách manažérov NASA vydesili výrobcu rakiet, keďže sa uchádzal o miliardovú zákazku. Keď zástupca NASA vyslovil pamätnú vetu: "Dobre si rozmyslite, čo nám poviete...", manažment výrobnej fabriky sa stiahol na poradu, na ktorej sa bez rebelských inžinierov dohodli, že nebudú klásť odpor a napriek Boisjolyho protestom prišli k záveru, že problémy s tesneniami sú kalkulovateľným rizikom. Keď obnovili konferenčný hovor, manažéri NASA položili otázku, či let treba zastaviť. Vedenie výrobcu mlčalo a rovnako tak Boisjoly. Toto jeho mlčanie ho bude prenasledovať do konca života.

Ako sa dá zabrániť normalizácii deviácie? (Po našom - ako sa dá zabrániť, aby sa odchýlka od predpisov nestala normálnym postupom?)

Najdôležitejšia vec je nebyť ovcou v stáde. Musíte sa dokázať povzniesť nad stádovité skupinové myslenie. Musíte sa vedome stať samostatne mysliacim jedincom. Musíte sa dopátrať k pravde.

Pravda totiž nie je až tak nepoznateľná, ako nás o tom presviedčali niektorí filozofi. Tu je dymiaca zbraň, tu je mŕtve telo, odtlačky prstov, výpovede svedkov a odhalený motív vraha. My sa vieme dopátrať k dostatočne presnému priblíženiu k pravde, aby to fungovalo. 

O pravde sa nedá hlasovať, aj keby sme si demokraticky odsúhlasili, že 2+2=6, tak celé stádo sa bude mýliť a pravdu má ten neobľúbený jedinec, čo osamelo kričí, že 2+2=4!

V ľudskej povahe máme takú zvláštnu vlastnosť, chceme niekam patriť. Chceme byť členom skupiny. Keď počas letu spolupracujú husi v kŕdli, ušetria energiu a doletia ďalej. Rybka v húfe sa nielen cíti bezpečnejšie, ona je naozaj viac pod ochranou. Človek nechce byť sám. O tom sú zákony náklonnosti, či medziľudských vzťahov. 

Trestom za stádovitosť je to, že sa stávame figúrkami. Necháme sa manipulovať v dobrom aj v zlom. Náš osud sa spolieha na hod kockou, prípadne odovzdávame svoj život do rúk niekoho, o kom sa domnievame, že vie viacej ako my.

Keď trváte na nepohodlných pravidlách, tak sa stávate osamelým.

Lenže na svoje prežitie ľudstvo vždy potrebovalo ľudí, čo zmýšľali inak, či už to bol Giordano Bruno, Krištof Kolumbus, alebo Albert Einstein. Každá firma potrebuje vodcov, ktorí sa dokážu povzniesť nad myslenie davu a majú odvahu presadiť pravdu.

Ideálom by bolo, aby sa aj úplne bežný človek vzdelával ohľadom zákonitostí života. Najlepší spôsob, ako zahnať človeka do stáda, je nechať ho zadubeného. Spochybnite jeho úsudok, utláčajte ho, kŕmte ho chybnými dátami a on bude poslušnou ovcou. Dajte mu funkčné údaje, ukážte mu skutočné a pravdivé fakty o fungovaní človeka, spoločnosti, ekonomiky a on začne uvažovať vlastnou hlavou.

Naozaj vysvetlite účel nejakej veci a on to bude dobrovoľne dodržiavať, aj keď to bude nepohodlné.

Keď všetci sklonia hlavu, vy sa pozerajte ďalej. Keď všetci pokľaknú, zostaňte stáť. Keď všetci tíško súhlasia s nejakou hlúposťou, otvorte ústa. To je jediný spôsob, ako si zachováte integritu a česť.

Kto to platí

Pred pár dňami som si v Žiline doprial kávu v bare pod holým nebom v pešej zóne. S kolegom sme boli jediní hostia, po horúčavách udrelo chladné počasie. Za pultom bola uzimená barmanka, ktorá nám ponúkla deky, aby nám nebola zima. Napriek všetkému sa usmievala, jej obsluha bola perfektná a profesionálna.

Pred odchodom som zaplatil a dal som jej do ruky tringelt s poznámkou: "Tu máte príplatok za tú zimu!"

Usmiala sa a povedala: "To by mal hádam urobiť šéf, nie?"

Pozrel som sa na ňu a oponoval: "Aj tak sme to výhradne my, kto vás platí."

Uvidel som, ako zdvihla obočie, rozjasnila sa jej tvár ako človeku, ktorý pochopil niečo veľmi dôležité a s úsmevom pripustila, že to je stopercentná pravda. 

Bolo pekne vidieť, že takto sa na tú vec nikdy nepozerala a trúfam si povedať, že s týmto má problém väčšina populácie. Veľmi veľké percento ľudí si neuvedomuje, kto ich to naozaj platí. Domnievajú sa, že im peniaze dáva šéf, prípadne skúpy majiteľ.

Ale všetko je inak. Manažment je v prípade platov iba sprostredkovateľ, všetko platí výlučne zákazník, či konzument. Keby si toto uvedomovali všetci zamestnanci, ušetrili by sme si mnoho mrzutostí a to neplatí len v súkromnej sfére.

Keby si predseda parlamentu uvedomoval, že my ho platíme, možno by sa nepokúšal odmontovať kameru, ktorá má kontrolovať dochádzku poslancov.

Keby si poberatelia sociálnych dávok, či podpory v nezamestnanosti uvedomili, kto je ich "zamestnávateľ", možno by chápali, že by v nijakom prípade nemali a nemohli odmietať výzvu zobrať kosy, metly a postarali by sa o zanedbané verejné priestory.

Občas si kladiem otázku, čo sa učí na školách, že tak málo ľudí chápe takúto jednoduchú, no základnú súvislosť? Učitelia by možno namietali, že to nie je v osnovách. Ale podľa mňa sú to všetko výhovorky. Ak pracovníci školstva nechápu, že ich platíme my, žiaci, občania, firmy, aby ich absolventi rozumeli základným princípom života, potom nech sa učitelia nehnevajú, že zarábajú tak málo. Predpokladám však, že tomu jednoducho nerozumejú.

Foto: © Fotolia.com

Stratégia alebo hod kockou?

Víťazstvo čaká toho, kto má všetko naporiadku.

To nazveme: "mal šťastie".

Porážku zažije ten, kto zanedbal nevyhnutné opatrenia.

To nazývame: "smola".

Roald Amundsen

(slávny polárnik, dobyvateľ Južného pólu)



Tento výrok ani netreba veľmi rozoberať, stačí ho len pripomenúť.

Všetko začína tým, že ľudia by mali VEDIEŤ. Tu sa však nejedná ani o školské diplomy, ani vedomosti, ale znalosť spojenú so skúsenosťou. Až teória spojená s praxou slávi úspech.

Majiteľ firmy musí ovládať nielen svoj produkt, ale prakticky všetko od výberu ľudí, cez organizovanie, cez marketing, až po vzdelávanie ľudí. Bez toho nemôže očakávať bezpečný a trvalý úspech.

Volič, ktorý neovláda etiku, politickú ekonómiu, či pasce modernej propagandy, nemôže očakávať dobrú vládu a už vôbec nie istoty lepšieho života.

Umelec, ktorý nenaštudoval všetko okolo umenia, nepochopil dušu konzumenta, techniky tvorby, ten bude iba vzdušným balónom, ktorý si budú podávať vzdušné masy. Môže zažiť úžasnú jazdu, aj zúfalý pád.

Žiadna stratégia neskončí dobre, ak v nej budú nelogické veci, ak nebude brať do úvahy životný priestor, či okolie a nebude mať v sebe obranu proti zrejmým hrozbám.

Šťastena slúži prichystaným...

Foto: © Fotolia.com a Wikipédia

Nevedieť môže byť výhoda

Považujete sa za odborníka v nejakej oblasti? Môžete povedať, že o tom niečo skutočne viete?

Gratulujem.

Ak niečo perfektne ovládate, môžete ohľadom toho urobiť malý test. Ak je to skutočne pravda, mali by ste byť schopní položiť komukoľvek jednu jedinú otázku, ktorou overíte, či je v tej oblasti niekto odborník. Ako by majster fotograf jedinou otázkou zistil, či sa rozpráva s profesionálom? Čím by vás meteorológ otestoval, či ste v tej oblasti odborník? Ktorú otázku by vytiahol záchranár?

A akú otázku by položil šéf domnelému šéfovi?

Ak niečo skutočne viete, zároveň dokážete s istotou povedať, že je veľa vecí, ktoré neviete. Najväčší fyzik na svete by vám povedal, že mnohým tajomstvám vlastnej vedy vôbec nerozumie. Matematik vám prezradí, že existuje celý rad vecí, nad ktorými si jeho kolegovia lámu hlavy už stáročia. Možno ste už ako tak prekukli svoju manželku, ale ženám úplne rozumejú pravdepodobne iba mimozemšťania.

Aj najväčší odborník na nejakú oblasť dokáže uviesť celý rad oborov, ktorým vôbec nerozumie. Ak by sa tým chcel začať zaoberať, musel by pripustiť, že sa musí naučiť od piky.

Tu sme dorazili k nesmiernej výhode.

Nevedieť!

Ak neviete, tak vám to dáva slobodu v tom zmysle, že sa na nič nemusíte hrať, nič netreba predstierať pred ostatnými a hlavne nie pred sebou. Vy VIETE, že neviete a to je skvelé.

Ak by ste najali obchodníka, ktorý o vašej oblasti nič nevie, mohli by ste si byť úplne istí jednou vecou. Nebudete sa spoliehať na nič, musíte ho jednoducho všetko naučiť od základov. To vyzerá ako čudná výhoda, ale pozor. Aj ten obchodník vie, že sa musí učiť.

Porovnajte to s prípadom, keď si ten obchodník MYSLÍ, že o tom všetko vie. Ako ho chcete učiť? Zabudnite!

Ak niekto nevie, že nevie, tak je hádam v najhoršom bahne, v akom môže byť. Domýšľať si, že viem, je najhoršie ignorantstvo, aké môže existovať.

Preto patrí šéfovanie k najnáročnejším povolaniam, lebo čím vyššiu pozíciu máte, tým väčší rozhľad potrebujete a tým viacej pascí zdanlivej vedomostí na vás čaká.

Ak si predstavíte, že štandardná firma má 7 divízií a 21 oddelení, koľko toho priemerný šéf vlastne nevie? Ak vie, že nevie, tak je vo veľkej výhode.


Niečo vedieť, to znamená skutočnú moc.

Nevedieť, to je šanca sa naučiť.

Nevedieť, ale myslieť si, že viem, to je pasca.




Foto: © Fotolia.com

Rozdané karty

Máte pocit, že na zlepšenie fungovania firmy by ste museli najať vysoko platených zamestnancov? Aha, ale vy nemáte peniaze na tých výborne platených, výkonných supermanov!

Pohybujeme sa tu v akomsi bludnom kruhu. Na lepšie výkony by sme potrebovali lepších ľudí, ale tých nemôžeme zaplatiť. Aby sme ich dokázali lepšie zaplatiť, najprv by sme potrebovali lepšie výkony, no tie bez dobrých ľudí nedosiahneme a ...

Táto neutešená situácia zdanlivo nemá riešenie. Je to ako pokus dostať všetky figúrky do domčeka, ale nemôžeme sa dostať do hry, lebo šestku si môžu dovoliť len tí, čo sú už v hre.

Máme nesprávne kocky? Sú teda okrem pár vyvolených, všetci odsúdení na neúspech?

Poďme sa pozrieť ako sa dá z tohto bludného kruhu dostať von. Pripomína to situáciu, kedy slabší futbalový klub nedokáže postúpiť do vyššej ligy, lebo nemôže nakúpiť výkonných hráčov, lebo v nižšej lige na nich nemôže zarobiť peniaze.

Ako by sa mal klub správať v tejto situácii?

V prvom rade si treba uvedomiť, že každá stratégia musí vychádzať z tých zdrojov, ktoré sú k dispozícii. Musíme začať s tými hráčmi, ktorých máme. Chce to v prvom rade zlepšiť tréning, prípravu. Ak chcete zvýšiť svoje šance, musíte zvýšiť úroveň toho personálu, ktorý máte teraz k dispozícii. Hovorí sa, že huslista musí nacvičovať 8.000 hodín do veku 18 rokov, ak chce dosiahnuť prvotriednu úroveň. Špičkový tenista dokáže trénovať celé hodiny jeden jediný prvok hry, ak chce uspieť.

Túto ochotu musia mať spomínaní futbalisti a ešte viacej musí byť pripravený požadovať vyššie úsilie samotný tréner. Musí byť pripravený čeliť frflaniu, klesaniu na duchu, či lenivosti. Len tvrdšou, dobre premyslenou prácou môže mužstvo prekonať samo seba a začať lepšie zarábať. Potom nasledujú rôzne ďalšie kroky.

Vo firme v tejto súvislosti hovoríme o vzdelávaní a trénovaní zamestnancov. Učenie a nekonečné drilovanie kľúčových činností, to je začiatok cesty do vyššej ligy. Našej ére sa hovorí aj "vzdelanostná spoločnosť", to nie je nijaká náhoda.

Poučte sa...