Životné lekcie a šport

Asi prvá lekcia, ktorú nám dáva akékoľvek športové zápolenie je fakt, že človek je hravý tvor. Rád súťaží, rád prekonáva prekážky a zabáva sa pri tom. Hravosť v živote je dôležitý faktor, bez nej nastupuje nuda, šedivosť a nenápadná smrť zaživa.

Víťazstvo síce môže priniesť hmotné statky, ale nezanedbateľná časť akejkoľvek hry je pocit, ktorý z nej máme. V konečnom účtovaní sú to práve pocity, ktoré sú v živote rozhodujúce.

Problém nastáva v okamihu, keď ľudia začnú robiť kompromisy. Zoberme si taký futbal. "Filmovanie", zvíjanie sa po skutočnom, či domnelom faule, je pomerne bežné. Poviete si, že to predsa robia všetci. Nerobiť to, znamená poškodiť vlastné mužstvo, lebo súper pri takejte príležitosti nezaváha? Mám začať predstierať bolesť, lebo minule súper takto úspešne naťahoval čas a napokon vyhral?

Mám ešte stále pocit nezakalenej radosti z víťazstva, keď som podvádzal? Má Lance Armstrong právo nakoniec priznať doping s kamenným ksichtom len preto, že mal dojem, že v tom čase sa nedalo inak (čestne) vyhrať?

Nedávno som počul spolukomentátora futbalového zápasu na majstrovstvách sveta rozprávať o Japonsku. S pobavením hovoril o tom, že Japoncov bolo treba naučiť predstierať a zdržiavať hru, ale že to je vraj ťažké, lebo oni nikdy "nefilmujú". Bolo vraj pre nich prirodzené, že v šestnástke sfaulovaný japonský hráč bol schopný pokračovať v hre, aj keby mal zlomenú nohu, namiesto toho, aby si "vypýtal" pokutový kop! To skutočne treba takto poučovať národ, ktorý má veľkú tradíciu samurajskej cti o tom, ako podvádzať?

Po tomto výklade narástli moje sympatie voči tomu mužstvu. Aj preto fandím v zápasoch skôr Angličanom, lebo akokoľvek hrá taká Argentína krásny futbal, tie ich herecké prejavy a góly vsietené "božskou rukou" mi ich hru vždy znechutia. Pozrite si video o Luisovi Suarézovi, uruguajskom útočníkovi, ktorý sa okrem geniálnych gólov preslávil hryzením súperov a zákernými zákrokmi. Akú hodnotu má potom víťazstvo?

V protiklade s tým máme veľa príkladov, kedy si hráči ctia fair play a prejavujú súperovi rešpekt. V nasledovnom videu, ktoré až hreje pri srdci, si môžete pozrieť, ako útočník zaviaže súperovmu brankárovi šnúrku, a keď za zdržovanie ešte odpíska rozhodca nepriamy kop, tak to schválne kopnú mimo brány. Uvidíte, ako útočník opraví rozhodnutie rozhodcu, ktorý odpískal pokutový kop, hoci to nebol faul a mnoho krásnych príkladov, kedy bola pre hráčov česť dôležitejšia, ako bezprostredná výhoda.

V živote a manažmente si treba uvedomiť, že nám síce ide o výsledok, ale cesta k nemu a spôsob jeho dosiahnutia sú niekedy ešte dôležitejšie. V zápale hry dochádza k neúmysleným faulom, za ktoré sa dobrý hráč ospravedlní, ale hra stráca zmysel, ak niekto podvádza zámerne.

Preto je dôležité, aby rozhodcovia boli profesionáli, lebo nespravodlivosť pochová akúkoľvek hru. 

Hrajte najlepšie ako viete, nerobte úmyselné podrazy, lebo vlastné vedomie a pocity neoklamete. Stratégia postavená na podvádzaní môže viesť k víťazstvu, ale nie k dobrému životu. Toto treba hovoriť nahlas!

Foto: ©Fotolia.com

Sny a sila predstavivosti

Nasledovné video by ste mohli považovať za detinské, nereálne, dokonca za komerčnú vec. Ale mali by ste sa pozrieť poriadne ešte raz:

Toto vydarené dielko vystihuje podstatu akéhokoľvek ľudského podnikania. Sila predstavivosti, sny, to sú tie veci, ktoré nájdeme pri koreni takmer každej ľudskej aktivity.

Deti nám dávajú dôležité lekcie. Ich sny sú bez obmedzení. Dospelí ľudia sú poslušní, prispôsobení a plní pochybností o tom, čo všetko sa nedá. Ale úspech si často vyžaduje, aby človek v istom zmysle nikdy nedospel.

Šťastie v živote závisí do značnej miery od toho, či dokážeme udržať, či obnoviť svoje sny.

Objavte dieťa v sebe...

Sebadôvera

Opäť prinášam čriepky múdrosti od našich klientov. Dnes si povedzme niečo o sebadôvere.


Jedna známa podnikateľka sa vyjadrila:

"Neustále som sa trápila, lebo som chcela dosiahnuť dokonalosť. Až jedného dňa mi ktosi povedal:

Pre úspech nemusíš robiť všetko perfektne. Vyhráš, ak budeš robiť aspoň 51% vecí dobre.

Vtedy som si uvedomila, že sa nemám zdržiavať detailami."


Podobnú vec mi nedávno pripomenul náš dlhoročný klient, ktorý ocenil, že na našich seminároch sa prestal trápiť obavami, že niečo robí zle, lebo pochopil, že väčšinu vecí určite robí dobre. Keď sa zbavil zbytočných pochybností, jeho podnik vyštartoval do nebývalých výšin.

Zbytočné pochybnosti na človeka pôsobia tak, ako keď sa veslár pokúša ťahať po dne kotvu.

Väčšinu vecí robíte dobre, na to sa zamerajte!





Foto: © Fotolia.com

Ako budovať tím - spolupráca

Keby ste niekedy čelili situácii, že dôležití členovia vášho tímu majú medzi sebou spor, nemyslite si, že najlepší spôsob na riešenie je diskusia.

Môžete sa o to pokúsiť, a ak to rýchlo zafunguje, potom fajn.

Ale ak medzi nimi panuje nevraživosť, potom nečakajte, že si to vyriešia sami od seba. Vodcovstvo si vyžaduje, že do tejto situácie zasiahnete. Je jedno, že sa jedná o najväčšie hviezdy, z ktorých máte rešpekt. Nemôžete sa nechať zastrašiť, ak ste vodca tejto skupiny, musíte konať. Vedenie ľudí je výraz, ktorého základom je slovo vedenie, viesť.

Najlepší spôsob, ako obnoviť spoluprácu, je nasadiť "rozvadených" ľudí do akcie. Ak sú tí ľudia profesionáli, tak rýchlo pochopia, že skutočný oponent je súperove mužstvo a ich spor je malicherný v porovnaní s dôležitosťou víťazstva vlastného tímu. Výraz spolupráca má základ v slove spolu.

Tímová spolupráca

Tímová práca

Tímová práca je výraz, ktorého základom je slovo práca, nie diskusia. Nechajte ľudí produkovať, už aj ten najmenší čiastkový úspech v boji proti oponentovi výrazne zvýši ochotu tímu víťaziť.

Je úplne jedno, že sa jedná o problém, v ktorom sa v tomto okamihu objavujú mená ako Šatan, či Chára. Tento princíp je overený praxou, históriou aj zdravým rozumom.

Už pred stáročiami sme videli, že Aténčania mali večné spory so Sparťanmi a aj ostatné grécke mestské štáty sa vyznačovali hašterením. Ale v okamihu, keď sa na obzore objavili peržanskí votrelci, Heléni sa okamžite spojili k spoločnej obrane.

Vedenie ľudí

Ak budú mať členovia vášho tímu šarvátku, nasaďte ich. Nechajte ich spolu pracovať a pri najmenšom náznaku pokračovania sporu, okamžite zasiahnite a požadujte, aby sa sústredili na svoje úlohy.

Vodca nečaká, že si to zariadia sami. Nečaká, vedie. Ľudí treba nasadiť, to im vyčistí hlavu viac, ako akékoľvek reči. Každý, kto športuje vie, že aj najhorší stres sa javí omnoho menej dôležitý, ak si pôjdete zabehať.

Nikdy sa nevzdávaj

Mohli by ste si myslieť, že situácia je beznádejná a vzdať sa v polovici cesty. Ak ste dobre vyštartovali, no potom ste sa potkli, môžete získať dojem, že ďalšia snaha je márna.

Ale to je omyl, vážení. Stopky boli spustené a pretek ešte neskončil. Veď presvedčte sa na vlastné oči:

Ako je to možné?

V prvom rade to je vôľa človeka. Isto ste si všimli, že v prvom okamihu po páde váha, ale rýchlo sa rozhoduje vstať. Vyzerá to beznádejne, ale chuť víťaziť pretekára neopustila.
Za druhé - ten neuveriteľný kúsok bol výsledkom súbehu zúfalej situácie a perfektnej prípravy. Ten chlap je profík, podobné výkony nie sú výsledkom náhodného záblesku geniality, ale skrýva sa za tým tréning, tréning a ešte raz tréning.

Vezmite si z toho príklad. Len oddanosť veci, tvrdá príprava a vôľa víťaziť prinesie to najsladšie ovocie. Každá dobrá stratégia obsahuje tieto prvky.


Iný pohľad na ten neuveriteľný kúsok si pozrite tu.

Milovať poslanie, produkt a ľudí

Manažment obchodu 3

Ak sme v predchádzajúcom článku o šéfovaní obchodu udreli na strunu tvrdosti, teraz sa pozrieme na celú vec z opačnej strany. Tvrdosť, neústupnosť, vyžadovanie výkonu sa nezaobíde bez porozumenia, rešpektu a lásky k veci aj k ľuďom. Tvrdosť bez empatie ľahko skĺzne do sadizmu. A žiadny utláčateľ ešte nikdy nezvíťazil (z dlhodobého hľadiska), na to melú božie mlyny príliš dôsledne.

Ostré vystupovanie nemôže byť zvyk, ktorý šéf nasadí bez ohľadu na situáciu. Ostré vystupovanie a požadovačnosť treba prejaviť vtedy, keď tým prekonávame pochybnosti ľudí, neochotu, lajdáckosť, či klesanie na duchu. Keď je však mužstvo vo víťaznom ťažení, usmievajú sa popri tom, ako podávajú skvelý výkon, vtedy sa má usmievať aj šéf a nešetriť chválou. V takých chvíľach sa nehodí štekať zlostné povely. To by bol prejav chorej mysle.

Šéf obchodu musí v prvom rade milovať poslanie svojej firmy. Služba zákazníkom, to je najvyšší príkaz. Musíte radi pomáhať klientom, predstava, ako sme im vyriešili problém, patrí k najväčším uspokojeniam vôbec.

Treba milovať aj vlastné produkty, stáť za nimi, poznať ich silné stránky a nikdy sa neznížiť k odsudzovaniu toho, čo máme predávať. Ak to nedodržíte, dopadnete ako veliteľ Luftwaffe, ktorý sa raz opýtal jedného z svojich najlepších pilotov, čo by potreboval pre víťazstvo a ten mu odsekol: "Spitfire!" 

Bez lásky k vlastným produktom - v dobrom aj zlom - je nemožné dosahovať dlhodobo dobré výsledky.

Dobrý šéf musí milovať aj svojich ľudí, lebo sú jeho rodinou, kmeňom, bratmi a deťmi zároveň. Vedie ich k lepším výkonom, nikdy sa nevzdá myšlienky na zdokonaľovanie, lebo nikto nikdy ešte neurobil čokoľvek, čo by sa nedalo urobiť ešte lepšie. Tak ako rodič s láskou sleduje prvé kroky svojho dieťaťa a postupný vývoj až k dospelosti, tak aj šéf predaja s úľubou pozoruje postupné zlepšovanie schopností svojich zverencov. Vie, že je to na nich, aby urobili samostatné kroky, ale musí byť zároveň pripravený ich posmeliť, poučiť a pohnať vpred.

Ak sa na nich mračíte, dávate najavo nesúhlas s niečím zlým. Ak to pochopia a začnú to robiť správne, usmievajte sa a tľapkajte po pleci. Musíte byť tvrdým a milujúcim šéfom zároveň.

Obrázok: ©Fotolia.com

Chráňte investície do seminárov VI - TRÉNING PO SEMINÁRI

Predstavte si futbalové mužstvo, ktoré by absolvovalo jeden jediný tréning pred sezónou a dosť - už by nikdy netrénovalo.

Asi by v lige nemohlo uspieť. Jednoducho, príprava musí bežať ďalej, bez toho nemôže byť ani reči o profesionalite. 

Prečo si teda manažéri myslia, že stačí zobrať zamestnancov na jeden seminár a všetko bude dva roky fungovať? 

Občas budete manažment počuť hovoriť: "Nadšenie z toho vášho seminára dlho nevydržalo..." V skutočnosti sa vám ten manažér práve priznal: "Vykašľali sme sa na to trénovať každý mesiac techniky z vášho seminára..." alebo "Vôbec som nepreberal témy z manažérskeho seminára s podriadeným a úplne sme ignorovali etablovanie do praxe..."

Ak má byť investícia do vzdelávania účinná, potom treba s tým seminárom či tréningom pracovať ďalej. Treba do omrzenia preberať techniky a dáta zo seminárov so zamestnancami, lebo len vtedy môžete očakávať trvalú zmenu.

Nezabúdajte, že na školenie posielate ľudí aj preto, že niečo nerobia správne. Lenže ten nesprávny postup majú zažitý. Používajú ho asi tak, ako vlak koľajničky. Len opakovaným tréningom vyryjete nové drážky, kadiaľ sa zamestnanec odteraz vždy vyberie. Funguje to len vtedy, keď nad správnym postupom nepotrebuje ani premýšľať.

Tu sme pri dôvode, prečo chceme vidieť na seminároch nielen podriadených, ale aj ich nadriadených. Poslať zamestnacov a nezaujímať sa čo tam budú robiť znamená veľmi LENIVÝ, LENIVÝ, LENIVÝ prístup. Vyškoľte mi ich tam a už ma s tým neotravujte. Takto to nemôže fungovať. Musíte sa vzdelávať rovnako ako vaši priami podriadení a len POTOM môžeme očakávať, že budete vedieť, čo máte vyžadovať a ďalej s nimi drilovať.

Tréning je drina, ale víťazstvo je sladké...

Foto: © Fotolia.com

Je to v hlave

Hovorí sa, že niektoré veci nie je možné zvládnuť. Vedci údajne spočítali, že chrúst pri frekvencii mávania svojich krídel, ich veľkosti, hmotnosti tela, by vôbec nemal lietať.

Prečo teda lieta?

Lebo mu to nikto nepovedal...

Žarty nabok, najúžasnejšie momenty života sú tie, kde prekonávame všetky bariéry na ceste k víťazstvu. A korunou víťazstva sú prípady, kedy človek prekoná aj to, čo by nikto nečakal.

Včera nám takúto radosť urobil fenomenálny Peter Sagan. Mladý chlapec zo Slovenska, ktorý si urobil meno ako skvelý špurtér, ktorý doteraz vyhral 3 etapy a je iba veľmi nepravdepodobné, že by nezvíťazil v bodovacej súťaži o zelené tričko. Aj keď včerajšiu 14. etapu Tour de France do Foix vyhral Sanchez, Sagan nám v pyrenejských kopcoch spôsobil menší pozitívny šok. Sám naštartoval únik v etape, kde by ako šprintér nemal mať nijaké ambície, veď išlo o pekelný kopec Mur de Péguère. Pridali sa k nemu ďalší jazdci a 11 členná skupina so Saganom už nabrala 15 minútový náskok. Takto o tom ďalej napísali v článku v magazíne Cycle Sport Online (celý článok tu):

Skupina sa ešte neobávala Slováka, ale keď začali stúpať na Péguère, museli vedieť, že sa musia zbaviť Sagana skôr, ako nastanú posledné kilometre vo Foix, inak budú súťažiť iba o druhé miesto.

Keď Kruijswijk začal ostro šliapať v dolnej časti kopca, aby vypracoval pozíciu pre svojho kolegu Sancheza, Sagan v nich vyvolával obavy tým, že sa netváril nijako rozrušene.

Jednota únikovej skupiny bola rozbitá, keď Sanchez zaútočil práve na mieste, kde sa zúžila cesta v záverečnej 3 kilometrovej sekcii k vrcholu, ktorý je tak strmý, že v roku 1973 ho pelotón odmietol vyšliapať. Jediní jazdci, ktorí boli na začiatku schopní ho nasledovať, boli Gilbert, Izaguirre a Casar. Rýchlo si vypracovali 25 sekundový náskok pred Saganom.

Zdalo sa, že Mur de Péguère vezme Saganovi všetky šance. On síce dokáže zdolať kratšie stúpania, ktoré si podrobí svojimi svalmi a brutálnou silou, ale tu vyzeral ako porazený. Koordinácia trupu sa stratila, šliapal nielen nohami, ale aj chrbtom a rukami. Vyzeralo to škaredo a pomaly. Pred posednými 2 kilometrami stúpania vyzeral ako odrovnaný.

Ak by sa v tej chvíli Sanchez otočil, zrejme by sa mu páčilo, čo vidí: traja dobrí jazdci za jeho zadným kolesom, schopní mu viac ako pomôcť s priblížením k cieľu, na druhej strane ich nebolo priveľa, aby skomplikovali finiš, iba Gilbert by bol akou-takou hrozbou. A nijaký Sagan!

Ale Sagan vytiahol z rukáva jednu z najlepších jázd na Tour. Medzera sa zmenšovala: 20 sekúnd, 18, 16, 12, potom osem, keď už boli len kilometer od vrcholu. Saganov štýl vyzeral strašne pracný, ale ukrajoval vzdialenosť rýchlejšie, ako ktokoľvek na tom kopci. On jednoducho odmietal potvrdiť, že by práve toto nemal byť schopný urobiť. (Potiaľ úryvok z článku).

Keď sa na toto v televízii pozerala moja žena, rozplakala sa od dojatia a myslím, že mnoho fanúšikov na Slovensku malo podobné pocity. Aj keď na konci sa presadil rutinér Sanchez, to už nemohlo nič zmeniť na tom, že Sagan obstál v etape, kde by ako šprintér mal pokorne ťahať v pelotóne a nabrať 20 minútovú stratu.

Keď vidíme takéto zázraky, pripomenie nám to, že človek sa narodil preto, aby prekonal svoje nedostatky, aby sa vzoprel osudu a sám určil svoju budúcnosť.

To nie je otázka svalov. Je to v hlave.

Drzá odvaha

Veľa ľudí má predstavu, že podnikanie je vždy veľmi usporiadaná, vopred premyslená činnosť. Ale stále znova sa u klientov stretávam s príkladmi najrôznejších bláznivých historiek.

V piatok mi jeden majiteľ firmy rozprával, že najväčšiu zákazku v živote získal tak, že predstieral vlastníctvo výrobnej technológie. Celá vec je o to prekvapivejšia, že podpísal zmluvu s významným zahraničným investorom. Keď si potom zástupcovia tohto významného podniku prišli konečne výrobňu pozrieť, tak to bolo presne jeden deň potom, čo tam bola skutočne spustená prevádzka.

Samozrejme toto nie je tá metóda, ktorú by sme každému odporúčali. Skôr naopak. Ale týmto príkladom chcem ukázať, že ambiciózny plán môže byť úspešný veľakrát práve preto, že sa za ním skrýva obrovská energia, železná vôľa a až drzá sebaistota.

Pozrite sa do histórie, s akou malou armádou sa Alexander Veľký vypravil dobyť Perziu. Alebo ako postupoval slávny conquistador Cortéz. Keď pristál na pobreží Mexika, vyložil ľudí a náklad a potom dal spáliť lode. Zhrozeným vojakom povedal, že jediná cesta vedie vpred.

Úspech si často vyžaduje ľahkosť a sebavedomie. Ak budete kŕčovití, tak pravdepodobne neuspejete. Musíte byť tak trochu prírodným živlom. Musíte vedieť čo chcete a mať svoju víziu. Samozrejme - nevynechajte dobré strategické plánovanie. No nezabúdajte, že rieka chce ísť do mora. Nejako si cestu nájde.




Foto: ©Fotolia.com

Duch Nadešiko

Ak majú ľudia dať zo seba všetko, potom na to potrebujú dobrý dôvod.

Pred pár dňami zvíťazili Japonky na majstrovstvách sveta vo futbale a sotva by niekto tipoval takýto výsledok. Aj vo finále bolo vidieť, že atletické Američanky prevyšujú Japonky typicky nielen o 10 centimetrov, ale aj celkovou telesnou konštitúciou.

"Nadešiko" je prezývka ženského Japonského tímu, v preklade to znamená kvet ružovej farby a výraz "Duch Nadešiko" sa teraz stal v heslom v celom Japonsku.

V napínavom zápase bolo vidieť, že ázijské dievčatá išli vo svojom nasadení až za hranice svojich síl. Použili šikovnosť, rozum a hlavne srdce. Na ihrisku však nehralo len 11 žien ale duch národa, ktorý zažil nesmiernu katastrofu a potreboval vzpruhu, dôvod na radosť a hrdosť.

Tréner japonského tímu neskôr pripustil, že počas prípravy na zápas premietal hráčkam obrázky zo zničeného Japonska. Zdôrazňoval im potrebu víťazstva pre Japonsko.

Dievčatá povedali, že sa nevzdajú a budú bojovať do konca. Zápas som pozeral v hotelovej izbe a dva krát Američanky viedli. Neveril som, že Japonky vyrovnajú, ale to som sa veľmi mýlil. Skutočne sa nevzdali! Góly Japoniek neboli o fyzickej sile, či telesnej výdrži. Bol to duch bojovnosti. Vedeli čo chceli a išli za tým, lebo vedeli, že hrajú nielen o radosť z víťazstva, či o svoju česť. Vyhrali aj preto, lebo to potreboval ich národ.

A skutočne, včera som počul príbeh jednej rodiny v Japonsku. Otec rozprával o tom, že pri zemetrasení prišiel o všetko, o manželku, jednu z dcér, aj o dom a celý majetok. Zostali mu dve dcéry, ktoré zhodou okolností vášnivo hrávali futbal, ale ani ten už nemohli hrať, lebo ich škola sa premenila na núdzovú ubytovňu. Bol zničený a zúfalý, bez viery v budúcnosť. Povedal, že až teraz, keď v útulku bezdomovcov pozeral všetky zápasy Japoniek, tak si uvedomil, že v živote treba zaťať zuby, nevzdávať sa a bojovať. Ak je to potrebné, tak treba začať úplne od nuly. Je jedno, ako zlý osud dáva góly. Treba vyrovnať a napokon zvíťaziť. Ďakoval tímu za odvahu, bojovnosť a dobrý príklad, ktorý mu po dlhom trápení vrátil chuť žiť.

Kapitánka tímu - 32 ročná Homare Sawa začala reprezentovať ako 15 ročná a po piatich šampionátoch priniesla konečne zlato. Povedala jasne, že hoci Japonky uhrali s Amerčankami doteraz len 3 remízy a 22 krát prehrali (!), tentokrát prehra nebola žiadna alternatíva. Bola to Sawa, ktorá vyrovnala pár minút pred koncom predĺženia, čo nakoniec priviedlo Japonsko do víťazného jedenástkového rozstrelu.

Duch národa, ktorý potreboval víťazstvo, koloval v krvi hráčiek a dnes môžeme povedať celkom otvorene: Drobné, ale odhodlané Japonky vrátili svojej vlasti chuť bojovať. Víťazstvo pozdvihlo morálku celej krajiny.

Tréner sa ukázal ako skvelý vodca, vedel nastaviť nielen správnu taktiku, ale vsadil aj na správny spôsob motivácie.

Toto je príbeh vôle po víťazstve a mal by dať inšpiráciu nám všetkým.

Čo sa skrýva za víťazstvom

Chcel by som sa s vami v tomto blogu podeliť o preklad skvelej reči skvelého človeka.

Je to športový tréner, podľa ktorého nazvali pohár odovzdávaný vo finále NFL, trofej, ktorá je vari prestížnejšia ako Stanley Cup:

Dajme slovo slávnemu trénerovi Vince Lombardimu:

Víťaziť, to nie je vec, ktorú robíte "občas", je to záležitosť bez časového obmedzenia. Nezvíťazíš z času na čas; nerobíš veci správne iba občas; robíš veci dobre stále. Víťaziť, to je zvyk. A bohužiaľ, to sa dá povedať aj  o prehrávaní.

Druhé miesto nie je nič žiaduce. Hráme len o jedno umiestnenie a to je výhradne prvé miesto. Počas môjho pôsobenia v Green Bay som skončil na druhom mieste dvakrát a už nikdy viac nechem skončiť druhý. Vo finále existuje ocenenie aj pre tých, čo skončili na druhom mieste, ale toto je cena pre lúzrov a hrajú o ňu lúzri. V Amerike máme priam posadnutosť byť prví v čomkoľvek, chceme vyhrať a vyhrať a vyhrať.

Bohyňa víťazstva Niké

 

Kedykoľvek sa hráč futbalu oddá svojej práci, musí do toho dať všetko - od podrážok, až po temeno hlavy. Každý centimeter musí byť zapojený do hry. Niektorí ľudia hrajú s hlavou, to je v poriadku. Musíte byť múdri, ak chcete byť jednotkou v akomkoľvek odvetví. Ale ešte dôležitejšie je hrať so srdcom, do roztrhania vášho tela. Ak budete mať to šťastie, že nájdete chlapíka, čo má veľa v hlave a veľké srdce, tak nikdy neodídete z ihriska druhí.

 

Viesť futbalový tím sa nelíši v ničom od vedenia akejkoľvek organizácie - armády, politickej strany alebo firmy. Princípy sú rovnaké. Cieľom je vyhrať, poraziť toho druhého. Možno to znie kruto. Ale nemyslím si, že je to tak.

 

Je realitou života, že ľudia sú súťaživí a tie najsúťaživejšie hry priťahujú najsúťaživejších ľudí. To je dôvod, prečo sú tam - aby súťažili. Treba poznať pravidlá a ciele, keď sa zapojíte do hry. Cieľom je vyhrať férovo, priamočiaro a podľa pravidiel - ale vyhrať.

 

A pravdu povediac, nikdy som nepoznal človeka, čo si chcel dlhodobo čestne zaslúžiť svoju odmenu, ktorý hlboko v srdci neobdivoval drinu a disciplínu. V dobrom človeku je čosi, čo priam baží po disciplíne a tvrdej realite pri zápase, ktorý prebieha zoči voči.

Nespomínam tu tieto veci preto, že by som veril v "brutálnu" povahu človeka, alebo že ľudí treba spraviť brutálnymi, ak chceme, aby boli bojovní. Verím v Boha a verím v ľudskú slušnosť. Ale tiež pevne verím v hviezdne okamihy života, v splnenie najväčšieho sna, ktorý je niekomu najdrahší - to je ten okamih, kedy niekto ide vypľuť dušu pre dobrú vec a na bitevnom poli je vyčerpaný, ale víťazný.

Vince Lombardi 

Obrázky Wiki