Hravosť ako faktor úspechu

V predchádzajúcom článku sme hovorili o dôležitosti rýchlosti v podnikaní. Urobiť veci rýchlejšie znamená možnosť pustiť sa skôr do ďalšieho diela, efektivita je potom úplne inde.

Nie nadarmo si aerolínie sledujú vyťaženosť svojich lietadiel. Čím viacej času strávia vo vzduchu, tým väčšia šanca na vyšší obrat. Lietadlo musí pristáť, čo najskôr ho treba pripraviť na ďalší let a potom môže odštartovať s ďalšími pasažiermi. Nikto nezaplatí za parkovanie v hangári.

Manažéri si často kládli otázku, ako priviesť firmu k rýchlejšej práci. Môžeme hovoriť o lepšej organizácii, výbere kvalitných ľudí, správnej motivácii, či šéfovskom tlaku na pracovníkov. No dnes sa pozrieme na prekvapivý motivačný faktor: HRAVOSŤ a SÚŤAŽIVOSŤ.

Vráťme sa na chvíľu k námorníctvu. Ako mohli lodiari zvýšiť výkon lodí? Zatiahli námorníkov to súťaže. V roku 1866 sa odohral jeden z najlepších pretekov v histórii plachetníc. 28. mája vyštartovalo z Fu-Čou 10 čajových kliprov do Londýna. Na konci augusta boli ešte stále štyri z nich bok po boku pri Azorských ostrovoch v nesmierne napínavom preteku.

6. septembra sa v ústí Temže objavili pod plnými plachtami lode Ariel a Taeping (na obrázku vľavo) a takmer celé obyvateľstvo Londýna fascinovane sledovalo záver preteku. Stávkové spoločnosti prijali stávky v rekordnej výške. Na záver sa ich ujali vlečné lode a hoci Taeping dorazil o pár minút skôr, lodiari sa nakoniec dohodli, že preteky skončili remízou. Obe posádky dostali vyplatenú sľúbenú víťaznú prémiu. Na niektorých lodiach vsadili posádky do stávok celý svoj plat, ale treba povedať, že obrovské nasadenie námorníkov malo iný podklad, ako finančnú motiváciu.

Lodiari vedeli, že námorníkom išlo o vlastnú česť. Súťažiť v takých pretekoch viedlo posádku k tomu, že s veľkým nasadením vykonávali svoje povinnosti aj na úkor osobného voľna. Príbeh súťaže hovorí o tom, že velitelia nepotrebovali nikoho do práce poháňať, matrózi sa sami vrhali do práce s nasadením, ktoré je typické iba slobodnej vôli. Nerobme si žiadne ilúzie - otroctvo a nevoľníctvo nebolo zrušené z humanistických dôvodov. Vládcovia jedného dňa pochopili, že slobodný človek, ktorý koná z vlastnej vôle, bude podávať omnoho vyššie výkony, ako otrok v reťaziach.

Súťaživý duch je nesmierna hybná sila. Keď sa v Kuala Lumpur stavali dvojičky Petronas Towers (svojho času najvyššie mrakodrapy na svete), stavitelia sa chytili zaujímavej myšlienky. Jednu z veží dali stavať japonským a druhú kórejským robotníkom. Kto pozná historickú rivalitu týchto dvoch národov, tomu musí byť jasné, že snaha zvíťaziť v súťaži bola dôležitejšia, ako akékoľvek odmeňovanie. Stavebná spoločnosť mala v zmluve vražedný termín od investora, ale tu nešlo len o nôž na krku. Firma si dobre uvedomovala, že rýchlosť dodávky je kľúčovou otázkou ekonomiky nielen v stavebníctve.

Na Slovensku si spomíname na inú stávku. Keď v Bratislave začali triviálnu opravu oblúka podjazdu pod železničnou traťou na Karpatskej ulici, v rovnakom čase začala zahraničná firma stavať hotel Fórum. Objavili sa stávky ohľadom dokončenia oboch stavieb a treba povedať, že vyhrali tí, kto vsadili na Fórum, akokoľvek sa nám to vtedy mohlo zdať absurdné. Pre viacerých z nás to bola prvá lekcia na tému "Plavme sa, peniaze nečakajú".

Podporiť súťaživého ducha, to býva výborná myšlienka a manažéri by sa jej mali chopiť zakaždým, keď je to len trochu možné. Človek je veľmi hravá bytosť, pozrite sa, aký obrat sa dosahuje v predaji rôznych počítačových hier, koľko ľudí sleduje šport a aký význam pripisujeme zábave. Podporte súťaživosť všade, kde to je možné a môžete zažiť niekoľko nečakane pozitívnych prekvapení.

Práca by mala byť hrou a najlepšou zábavou, pridajte k nej súťaž všade, kde sa dá.


Obrázok lodí: http://sea-fever.org/2007/09/06/one-of-the-greatest-sailing-races-ever/
Obrázok Petronas Towers: Wikipédia

Plavme sa, peniaze nečakajú

Plavme sa, peniaze nečakajú - to je pradávne námornícke pravidlo, ktoré dodnes používajú lodiari po celom svete. Loď nezarába v prístave, ani v doku. Nezarába dokonca ani plavbou, ak nevezie platený náklad. Zarába len vtedy, keď pre zákazníka preváža tovar.

Dlhé nakládky, čakacia doba pred vstupom do prístavu, oneskorenia po ceste, to všetko zhoršuje hospodársky výsledok. Ak typická doba medzi nakládkou v prístave A, plavbou a vykládkou v B je 12 dní, potom zarobíte 30 krát za rok. Ak skrátite ten istý cyklus na 10 dní, môžete sa plaviť 36 krát! Teda zarobíte o 20% viacej.

Čo má toto do činenia s nami, suchozemcami?

Viac, ako si môžete myslieť. Ak dokážete pri rovnakej kvalite dodať akúkoľvek vec rýchlejšie, môžete zarobiť v celkovom rátaní viacej, lebo tie isté kapacity môžete nasadiť na inú prácu skôr.

Ak stavbár stavia hotel 4 roky, hoci pôvodne sa mal stavať 2,5 roka, potom riskuje existenciu svojej firmy. Ak pre zákazníka prerábate byt 20 dní a mohli ste to zvládnuť za 15 dní, mohli by ste teoreticky zarábať o 25% viacej, pravda, ak by ste už mali pre svoj tím pripravenú ďalšiu zákazku.

V skutočnosti by bola úspora ešte väčšia, lebo ak platíte hodinové mzdy, tak okrem straty času a možnosti rýchlejšie opäť fakturovať, by ste museli platiť robotníkov za 5 premrhaných dní.

Preto sme aj v predchádzajúcom článku hovorili o tom, že potrebujete kvalitný nižší a stredný manažment, lebo tento dokáže spôsobiť zásadný rozdiel v nasadení.

Strata času sa spája nielen s nízkou výkonnosťou, ale aj s úbohou organizáciou. Ak nemáte na stavbe perfektné plánovanie a koordináciu, nebudete mať časový plán pre prísun materiálu, nasadenie mechanizmov a ľudí, tak vaši stavbári budú pobehovať ako bludné ovce. O tomto sme hovorili v článku Daromná práca.

Pozor, nebavíme sa len o stavebníctve, toto sa dá aplikovať úplne všade.

Plavme sa, peniaze nečakajú - by sa malo stať heslom dobrého manažéra. Netýka sa len lodiarstva, hoci tam tento výraz vznikol. Asi najvýraznejšie sa to prejavilo v ére nádherných plachetníc, tzv. čajových kliprov. Na svoju dobu to boli neobyčajne rýchle lode, ktoré trasu z Anglicka do Sidney zvládli za 100 dní.

Pre bežného manažéra by malo byť poučením, že rýchlosť výrazne zasahuje do ekonomiky podnikania. Ako rýchlo dokážete zareagovať na dopyt? Ako rýchlo viete vyfakturovať? Ako rýchlo veci objednáte a koľko bude trvať výroba, či dodávka?

V najbližšom článku si prezradíme jedno tajomstvo o tom, ako sa dá rýchlosť vo firme zvýšiť.



Obrázok: http://www.leoemm.com/jamestown_english.htm

Cena stredných manažérov

Dočítal som sa v Trende, že kríze padajú za obeť strední manažéri (v rámci zoštíhľovania a šetrenia mzdových nákladov). Zarazilo ma to, lebo dobrý stredný manažér má cenu zlata.

V tom článku síce spomínali nejakú medzinárodnú korporáciu, kde je údajne 36 úrovní riadenia, ale aj tak musím trvať na tom, že stredný a nižší manažment je veľmi nedostatkový "tovar".

Čo si pod tým môžeme predstavovať? Je to nejaký vedúci, ktorý perfektne vie, čo sú produkty jeho podriadených a neúprosne trvá na tom, že to pracovníci dodajú, alebo prinajmenšom výrazne pokročia k výsledku. Takýto vedúci si veľmi dobre uvedomuje, že je tak trochu v ľudskej povahe ochabnúť, nechať veci na neskôr, venovať sa nepodstatnému a to aj v prípade ľudí so slušnou motiváciou. Dobrý stredný a nižší manažér je do značnej miery smerovač pozornosti. Orientuje ľudí na to podstatné a provokuje ľudí k lepšiemu výkonu.

Dobrý vedúci dokáže spôsobiť podstatný rozdiel. Už dávnejšie som takýchto ľudí prirovnal k seržantom v armáde. Chcieť výsledok a dať jasne najavo, že sa to stane a nepopustiť, kým sa pozornosť ľudí nezameria na produkciu toho podstatného. Ak máte takého človeka, potom ste našli perlu. Takého manažéra neprepustíte v rámci zoštíhľovania.

Dnes mi dokonca jeden majiteľ firmy povedal, že sám v poslednom čase naháňa pracovníkov v dielni do výkonov a zhrozil sa, že dosiahol zvýšenie efektivity o 30%. Predstavte si, že by dokázal najať vedúceho, ktorý by to vedel urobiť za neho. Ak sa zvýši produktivita desiatich ľudí o 30% len prácou vedúceho, koľko si môžeme dovoliť vyplatiť mu peňazí, aby sa to oplatilo?

Stredný manažér, ktorý o týchto veciach nevie a motá sa vám vo firme ako bludná ovca, ten nebude príliš chýbať. Ale ak máte kvalitného "seržanta", ktorý dokáže zmeniť výkony ľudí, toho neprepustíte. Až dobrý kormidelník na veslici dodá víťazstvo svalom veslárov...

Myšlienka je silnejšia ako sila

Samozrejme môžete ľudí naháňať do práce, dokonca používať aj hrozby. Občas sa tomu nevyhnete. Ale mali by ste vedieť, že myšlienka, s ktorou niekto súhlasí, bude omnoho silnejšia zbraň, ako akýkoľvek nátlak.

To platí aj naopak. Kládli ste si otázku, prečo niekto nechce urobiť čosi, čo od neho očakávate? Je to jednoduché - s vašou myšlienkou nesúhlasí, resp. niekde sa tam skrýva aspoň čiastočný nesúhlas. Prečo nesúhlasí s rozumnou myšlienkou? Prvý dôvod je v tom, že jej nerozumie.

Dajte ľuďom myšlienku, s ktorou sa stotožnia a máte veľmi dobrú šancu, že za tým pôjdu vlastnými silami. Ako šéf ich budete musieť občas popchnúť, ale základ úspechu spočíva v tej myšlienke, nie v hrozbách. Používať silu je namáhavé, zato myšlienka funguje takmer ako perpetuum mobile.

Obzrite sa okolo seba, na túto vec nájdete určite niekoľko príkladov.

Motorom môžu byť klienti

Nedávno som sa pozrel do unavenej tváre jedného klienta, ktorý si povzdychol nad svojím ťažkým osudom. Chýbala mu energia, chuť pokračovať v krízou zmietanej firme.

Keď sa niekedy dostanete do podobnej situácie, potom vám môže pomôcť nasledovná rada:

Zájdite za niekoľkými dobrými klientami, dávnejšími aj novšími a opýtajte sa ich na to, čo ste pre nich urobili. Spýtajte sa, ako vnímajú vaše partnerstvo, či spoluprácu.

Ak pri tom nezablúdite omylom k nejakému odroňovi, ktorý si necení ani mlieko vlastnej matere, ktorý zhodí kohokoľvek a kedykoľvek svojimi zhnusenými rečami, tak potom máte nádej na veľmi pozitívny zážitok. Dobrí klienti, ktorí sú zároveň dobrými ľuďmi, vás ocenia. Povedia svojimi slovami chválu na to, čo robíte a čo ste urobili. Toto môže byť nesmierne posilňujúci zážitok. Slová spokojného zákazníka vám napravia váš pohľad na zmysel života!

Ľudia by asi mali chváliť viacej, posmeliť vás do ďalšej snahy. Nerobia to dosť, nerobíme to dosť a v tomto sa môžeme všetci polepšiť. Ak dnes neoceníte niekoho dôležitého, potom tu pre vás už možno viacej nebude.

Ak nedostávate chválu a vďaku, tak to neznamená, že si ju nezaslúžite. Znamená to, že ľudia sú občas skúpi na pochvalu a vy ste sa neopýtali. Pocit osamelosti je niekedy iba neschopnosť položiť otázku svojim blížnym.

Ak objavíte a pochopíte, ako o vás zmýšľajú najlepší zákazníci, potom je to rovnaký zážitok, ako keď po dlhom nečase vyjde slnko.