Potrestať alebo zmeniť?

V manažmente sa môžete často poučiť z oblastí, ktoré s vašim povolaním nemajú nič spoločné. Pokúšate sa napríklad vydolovať z podriadeného priznanie, aby ste ho potom zrazili na zem? 

Tak radšej čítajte ďalej.

V oblasti letectva existuje už dlho princíp, že odhalenie príčin havárie, aby sa dalo v budúcnosti vyhnúť opakovaniu katastrofy, je dôležitejšie, ako potrestanie vinníkov.

Inak povedané, podľa medzinárodných zmlúv nemôžu orgány činné v trestnom konaní bez obmedzení siahať na dôkazy vyšetrovateľov leteckých nešťastí. Právny stav je v tomto pomerne komplikovaný a v jednotlivých krajinách existujú odchýlky, no vo všeobecnosti platí pravidlo, že ak by výpovede pilotov a iného leteckého personálu mohli byť použité proti nim, potom by naisto využili právo mlčať, ak by sa to mohlo na súde použiť proti nim.

Teda žiadne také: "Všetko, čo poviete, môže byť použité proti vám!" Pre vyšetrovateľov je omnoho dôležitejšie dopátrať sa k pravde, ako trestať vinníkov. Naopak, priznanie k chybe sa vyšetrovatelia snažia udržať pred políciou a prokurátromi v tajnosti. Skôr im ide o to, ako by sa mal v budúcnosti zmeniť tréning pilotov, ako vymyslieť "blbovzdorné" systémy, atď.

V krajinách, kde justícia potrebuje obetných baránkov, kde rozhorčená verejnosť chce "ukameňovať" vinníkov, môže kriminalizácia chýb personálu viesť k vážnym následkom. Iste, potrestali sme pilota, ale nabudúce už nikto nič nepovie a ak sa nepodarí odhaliť všetky súvislosti havárie, tak nebude možné prijať smernice, ktoré by podobnému nebezpečenstvu zabránili.

K tomuto treba dodať, že máloktorá nehoda je výsledkom jedinej chyby. Je to spravidla kritická reťaz okolností a udalostí, z ktorých ani jedna by sama o sebe neviedla k havárii. Až ich kombinácia bola osudná. 

Ak ste dobre pochopili, o čom tu hovoríme, tak by ste si aj vy mali zobrať poučenie. Ak ste lídrom, manažérom, tak nemôžete byť zároveň vyšetrovateľom, žalobcom, sudcom, katom a reorganizátorm zároveň. Aj pre vás by malo byť dôležitejšie zabrániť budúcim chybám, ako odplata a tresty. 

Možno aj preto sa tak dlho traduje, že priznanie je poľahčujúca okolnosť. V priznaní zohráva rolu to, aby všetci mohli pochopiť pravdu. Len pochopenie presnej udalosti a všetkých súvislostí môže odhaliť potrebu nápravy nielen u priameho vinníka, ale aj v systémoch, v ktorých sa pohyboval.

Rodičia by mali veľmi zvážiť, ako naložia s priznaním svojich detí. Ak siahnu k trestom, ktoré neberú do úvahy úprimnosť, potom prehrali ten preddavok dôvery, ktoré im dieťa dalo a nabudúce sa už nezverí.

Manažéri by mali veľmi opatrne narábať s trestami, ak informácie ponúkol sám zamestnanec. 

Ako teda trestať? Aké dávať sankcie?

Nuž, stará múdrosť hovorí, že najdôležitejším aktom spravodlivosti, je pochopenie následkov svojho činu. Ak vinník chápe škodu, ktorú spôsobil, pocity poškodených, ťažkosti, ktoré nesú ďalší ľudia, potom už dostal ten najväčší trest. O to sa postará svedomie. Ak sa k tomu pridá ochota napraviť škodu, potom je víťazstvo blízko.

Uviesť všetky dôvody, prečo ľudia nechcú pochopiť mieru svojho previnenia, to ďaleko presahuje možnosti tohoto článku. Čiastočne však neochota súvisí aj so skúsenosťami ľudstva s tým, že trestajúca moc zneužívala priznanie. Toto máme hlboko zakódované vo svojom vnútri, toto vedomie sa prenáša z generácie na generáciu.

V ideálnom prípade privediete chybujúceho človeka k tomu, že je to on sám, kto chce s tou vecou niečo urobiť. Je to jeho rovnováha, do ktorej sa chce a potrebuje dostať. Len v tomto prípade skončí akákoľvek chyba skutočným víťazstvom.

Myslite na to, až budete nabudúce trestať.




PS: Pre anglicky hovoriacich čitateľov je vhodné prečítať si tento článok Kriminalizácia leteckých nehôd ohrozuje filozofiu bezpečnostného manažmentu.