Koľko majiteľov?

Iste ste už počuli starý ošúchaný vtip o tom, že počet majiteľov firmy má byť nepárny. No a traja je vraj priveľa...

Nuž, mnohí ľudia potvrdia, že zlé partnerstvo vo firme môže byť ešte horšie, ako nevydarené manželstvo. Ale ruku na srdce - ak sa stretnú správni ľudia, tak budú mocnejší ako keby pracovali sami.

Niektorí ľudia prejdú ohľadom spolumajiteľstva akýmsi vývojom. Najprv sú priam závislí na tom, aby mali v podnikaní nejakých partnerov. Cítia sa neistí, osamelí a majú pocit, že viac hláv znamená automaticky viac rozumu. Ak však neurobia dobrý výber, potom zažijú frustráciu buď z toho, že sa k výkonným a znalým prilepia pijavice, alebo vznikne mocenská konštrukcia, kde nie je možné rozhodnúť. Veď skúste hlasovať v manželstve...

Po takejto skúsenosti sa niektorí ľudia zaprisahajú, že odteraz budú podnikať bez partnerov.

Keď sa na to pozriem očami vlastných skúseností, tak potvrdzujem, že som zažil veľmi dobré partnerstvá, aj otrasné sklamania, ale stále viac som si istý, že za správnych okolností niet nad kvalitný tím majiteľov. Asi kľúčové je to slovo tím. Každý tím potrebuje vodcu a to platí aj o majiteľoch. Potrebuje tiež vizionára a potrebuje manažéra s prvkami seržanta z lacných filmov o amerických mariňákoch. Tím si vyžaduje aj verných nasledovníkov. Máločo je deprimujúcejšie, ako keď zabudol vôl, že teľaťom bol.

Medzi majiteľmi musí panovať rešpekt, bez neho je spolupráca veľmi ťažká.

Jednu vec si povedzme dosť nahlas. Ak si niekto nárokuje mať nadpolovičnú väčšinu, potom by mal garantovať to, že dokáže v krízových situáciách prevziať zodpovednosť. To platí ešte viacej, ak niekto má dvojtretinovú väčšinu. Vyhlásenie, že sa firme kvôli zaneprázdnenosti, či vzdialenosti nedokáže venovať, je neprípustné.  Nadpolovičný model často odporúčam, lebo firmu zachráni od patovej situácie. Toto je múdre tam, kde je jasne dominantný majiteľ, ktorý si priberá do spoločnosti partnera, ktorý v niečom zakladateľovi pomáha, ale je jasné, kto bude kohútom na smetisku.

Občas som videl úspešný model, kde bol zakladateľom jeden majiteľ a neskôr si pribral za menšinových partnerov kľúčových ľudí z firmy. Či už preto, aby si ich uviazal, alebo je to ohodnotenie vernosti a užitočnosti, to už treba nechať na nich.

Keď sa stretnú traja vcelku rovnocenní partneri, dvaja budú mať povedzme po 33%. Kto bude mať tých 34%? Nuž, odporúčam dať to tvorcovi myšlienky firmy, každá organizácia má svojho tvorcu - hovoríme mu aj zakladateľ.

Pre firmu je dôležité, aby bolo pri delení peňazí jasné, že majitelia si delia zisk. Manažérska odmena nie je za majiteľstvo, ale je spojená s vodcovstvom, dosiahnutím výkonov správnym velením. Toto treba fakt rozlišovať!

Pozrime sa teraz na zaujímavý model. Viete ako sa medzi priateľmi delí koláč? Jeden sa snaží rozrezať ho na dve polovice. Keď to urobí, potom ten druhý vyberá, ktorú polovicu chce. Ak by ten prvý rozrezal koláč veľmi nešikovne, potom dostane tým väčší trest, čím viac sa pri rezaní mýlil. Toto sa dá použiť aj pri majiteľstve. Jeden dostane 60% podiel na to, aby mohol rozhodovať. Druhý majiteľ zas dostáva 60% zisku, lebo toto je kompenzácia za to, že sa musí podriadiť a nie je úplne pánom osudu.

Pri výbere partnera v podnikaní platí podobná zásada, ako pri výbere ľudí všeobecne: produktivita. Či už ide o produktivitu pri vymýšľaní nápadov, alebo manažérsku produktivitu, alebo čokoľvek - minulá produkcia ja najdôležitejším kritériom výberu.

Partnerstva sa netreba báť. Môže to byť skvelá partia dobrých majiteľov. Ak vám to vyhovuje lepšie, tak sa staňte diktátorom, všetko je jasné a mnoho vecí bude jednoduchších. Ale pamätajte, že diktátori bývajú osamelí...



Foto: ©Fotolia.com

Mladá garda

Nikdy sa mi nestalo, aby som mal na jednom seminári tak veľa synov a dcér zakladateľov firiem, ktorí by mali raz prevziať žezlo ako mladá garda po svojich rodičoch. Dnes sa to stalo. Hovorili sme celý deň na tému marketing v ére internetu a pozorne ma sledovalo viac mladých nástupcov, ako som kedy zažil. A treba pripustiť, že to bol príjemný pocit.

Prednášam už nejakých 20 rokov a moja generácia sa pomaly začína zaoberať otázkami nástupníctva. Ešte to nie je otázka dňa, ale príprava majiteľa firmy sa asi nedá vyriešiť za jeden rok, skôr by som tomu prisúdil desaťročie postupného vzdelávania a odovzdávania moci.

Uvažovali ste nad tým, ako to urobíte jedného dňa vy?

Máte deti, ktoré sa vydajú po vašich stopách? Alebo budete musieť niekoho "adoptovať"? Alebo firmu včas predáte? Toto nie sú ľahké otázky. No aj toto budete musieť voľky-nevoľky zaradiť medzi otázky stratégie firmy.

Ak vám po boku vyrastajú deti, tak je tam jeden faktor, na ktorý si treba dávať pozor. Pre ne bola existencia firmy samozrejmosťou. Môže sa to javiť tak, že firma jednoducho JE a odjakživa BOLA, ale pozor - je nedobré spoliehať sa na akékoľvek automatické mechanizmy. Nástupníci si musia uvedomiť, že firma sa zrodila z myšlienky, nápadu, tvrdej práce a veľkej vytrvalosti. Bežný majiteľ musel prejsť bariérami a ťažkosťami, ktoré si väčšina ľudí ani nevie predstaviť a nastupujúcu generáciu treba do tohto zasvätiť a jasne ukázať, že nič nie je zadarmo, nič nie je garantované a len tvorivosť, znalosti a nezlomná vôľa udrží život firme aj naďalej.

Deti rástli s vašimi firmami, u nás to tak bolo doslova, lebo svoj prvý seminár som prednášal v deň, keď sa nám narodila dcéra, ktorá dnes vo firme vedie marketing.

Bez odovzdania múdrosti novej generácii zmizne celá kultúra. Je to otázka života a smrti. Starí musia mať ochotu učiť a mladí zas ochotu to prijať.

Pouvažujte nad tým, kto raz prevezme žezlo z vašich rúk...



Foto: © MAK - Fotolia.com

Investície a majetok

Povinnosti majiteľa VI.

Poďme sa pozrieť na logickú postupnosť, ktorú sme načali v marci 2010 seriálom o povinnostiach majiteľa. Najprv tu bol článok Ako má vyzerať pracovný deň majiteľa a samotný seriál začínal tu. V článkoch sme rozoberali postupne nasledovné kroky:


Máme overenú technológiu firmy, smernice, postupy
(jej existenciu a vývoj garantuje majiteľ, zakladateľ).

            ↓


To vytvára základ pre bežiacu produkciu. Dobrý šéf to
berie ako návod na použitie a firma môže štandardne fungovať.

            ↓


Od toho sa odvíja stratégické plánovanie, lebo smerovanie firmy
vždy vychádza “zo zabezpečenej obrany”, rozumej - z osvedčených
metód a z faktu, že firma priebežne produkuje.

            ↓


Ak firma dobre produkuje, majiteľ musí mať dobrý finančný
kontroling, inak sa zisku iba veľmi ťažko dočká.

            ↓


Ak firma má technológiu, produkciu, strategický plán a financie
pod kontrolou, to dáva zdravý základ pre investície.

            ↓


Ak úspešne prebehla investičná činnosť, výsledkom je hodnotný
majetok firmy, ktorý treba zveľaďovať, strážiť, udržiavať.


Všimnite si, že táto sekvencia je výsostne majiteľská doména a iba nepoučení majitelia očakávajú, že toto je práca riaditeľa. Ak majiteľ je zároveň riaditeľ, tak je iba pochopiteľné, že je zmätený a nevie rozoznať komu táto práca prislúcha.

Realizácia investícií, to je niečo, čo si v menšej firme stráži majiteľ sám a ak sú tam nejakí poverení pracovníci ako je napr. stavbyvedúci, tak tí by mali skladať účty priamo jemu. Vo väčšej firme už investičnú činnosť stráži poverený človek, dokonca to môže byť aj rozsiahle investičné oddelenie.

Majiteľ je aj preto majiteľ, lebo základom v názve jeho postu je slovo MAJETOK. Ak firma zarába, je zisková, tak jej majetok investovaním rastie.

Krása slova investícia spočíva v tom, že je to nasadenie prostriedkov (hlavne peňazí) do niečoho, čo má priniesť budúci výnos. Pochádza to z latinčiny, kde in = na + vestire = obliecť, po slovensky by sme povedali “navliecť niekoho do šiat”.  Pôvod slova ukazuje, že niekto zainvestoval do vystrojenia ľudí, prípadne aj žoldnierov a očakával, že tým dosiahne svoje ciele. Slovo investícia ukazuje, že peniaze treba v prvom rade vkladať do toho, čo prináša ďalšiu produkciu a teda príjmy.

Bežného ministra financií by sme mali pri nástupe do funkcie nechať napísať 1000x, že požičiavať si treba nie na spotrebu, ale výhradne na investície do aktivít, ktoré zvýšia daňové príjmy štátu.

Ak sme dobre investovali, tak teraz máme majetok. Každý majetok vo firme by mal byť zverený niekomu, kto zaň osobne ručí, všetko by malo byť evidované a prevzaté len proti podpisu.
Každé firma potrebuje nejakého správcu majetku a pod tohoto človeka zas spadajú aj také aktivity, ako je upratovanie, či údržba. Aby sa upratovačky nesťažovali, že sú podceňované, tak sme ich dali do spoločného oddelenia s pánom majiteľom. :)


Foto: fotolia.com