piatok 31. augusta 2012

Násobky bolesti

Všetci ste už zažili kamienok v topánke. Kráčať ďalej sa zdá takmer nemožné. Skoro naisto si vyzujete topánku, aby ste tú nepríjemnosť vytriasli. Pozrite si niekedy taký kamienok. Je skoro na neuverenie, aká malá vec dokáže spôsobiť toľko trápenia. Vnímame ho ako omnoho väčší problém, než skutočne predstavuje.

Podobne je to s človekom. Existujú ľudia, ktorí majú vo všeobecnosti veľmi priaznivý vplyv na svoje okolie. Vedia nadpriemerne motivovať ľudí, zlepšovať im náladu, vymýšľať užitočné vízie, poctivo pracovať, jednoducho patria k tomu najlepšiemu s čím sa v živote stretnete.

Potom máme tých bežných ľudí. Sú užitoční, majú v sebe základy slušnosti, dobré úmysly a predsavzatia. Vedia pracovať, byť dobrými spoločníkmi, partnermi. Možno nepreberajú toľko zodpovednosti ako by mohli, možno by mohli byť vzdelanejší a majú aj slabšie chvíľky a nízke emócie, kedy cítia, že nedokážu prejaviť k blížnemu dosť empatie. Spáchajú aj zlé veci, ale trápi ich to a najradšej by to nejako napravili. V jadre sú to dobrí ľudia a tvoria základ spoločnosti.

A nakoniec hovorme o tej horšej časti ľudského rodu. Človek môže byť v niečom lepší a v niečom horší, ale u tejto skupiny hovorme o nahromadení negatívnych vlastností. Ide o aktívnu príťaž, či už je dôvodom zlý charakter, násilnícke sklony, ožranstvo, zlodejstvo, intrigánstvo a všeličo, čo by si vyžiadalo ešte dlhý zoznam.

Nič nie je čierne ani biele. Skvelý človek sa môže časom zmeniť na obludu a zlosyn môže urobiť zásadnú zmenu v živote, aby sa stal užitočným a uznávaným.

Mimochodom, užitočnosť...


Pozrite si tento graf. Ukazuje, že najviac je priemerných ľudí. Aj v športových mužstvách máte poctivých pracantov a k tomu len zopár hviezd, najlepších hráčov, ktorí rozhodnú zápasy. Veľmi veľa ľudí hrá hokej, ale iba mizivé percento z nich dosiahne úroveň akú mal, povedzme, Pavol Demitra. Či sa tam dostali vlastným úsilím, alebo božským talentom, to by bola dlhá rozprava. Ak si však túto tému zjednodušíme, potom môžeme pokojne povedať, že ľudia nie sú rovnocenní v tom, akú hodnotu majú pre svoje okolie. To môže byť pozitívne aj negatívne.


Mohli by sme povedať, že niektorí ľudia môžu byť geniálnymi umelcami a nad ich výtvormi vzdychá celé ľudstvo, no ich manželky by vám porozprávali príbeh o pekelnom spolužití. Ako som už povedal, nič nie je čierne ani biele, ale skúsme si to na chvíľu zjednodušiť a predstavme si akúsi priemernú hodnotu užitočnosti pre rodinu, firmu, krajinu a ľudstvo. Ako vnímame tých, čo by sme po zrelej úvahe označily za "zlých"?

Spomeňte si na kamienok v topánke. Ak s ním máte kráčať, potom rýchlo získate dojem, že sa vám tam usídlil Lucifer, peklo, ostré štíty Himalájí a pichľavý jazyk nevydarenej svokry zároveň. Potom ho vyberiete a neveriacky pozeráte na maličký kúštik skaly, ktorý dokázal spôsobiť toľko nepohodlia. Hovoríme o násobkoch bolesti. Podobné je to aj s ľuďmi. Aj keď iba približne pätina ľudí vyrába prevažne problémy, veľmi ľahko získate falošný dojem, že tých zlých je nejako priveľa. Nuž, ak vám niekto usilovne nahovára, že zlých ľudí je väčšina, potom je buď v zmätku, alebo sám patrí k tým zlým. Druhých súdi podľa seba.

Príkladov zloby je veľa, ale nehovorme len o Hitlerovi, Stalinovi a iných všeobecne uznávaných beštiách. Nemusíme ani hovoriť o vrahoch, zločincoch či sadizme. Toto je zrejmé a netreba na to upozorňovať. Hovorme o tých menej zreteľných veciach, ale rovno upozorňujem, že si dáme iba zopár príkladov a zďaleka sa nemusí jednať o vyčerpávajúci zoznam.

Predstavte si človeka, ktorý v rozhodujúcich okamihoch skĺzne k alkoholizmu či nejakým drogám. On sám sa možno chvíľu cíti rozjarený a zbavený problémov, ale v skutočnosti je neschopný vnímať realitu a s otupenými zmyslami je nielen nepoužiteľný pre pracovný výkon, ale môže poriadne vytrápiť svojich najbližšších. Tento problém je často bagatelizovaný, no toto býva veľmi častý prípad, prečo by sme niekoho zaradili medzi brzdy spoločnosti. Inokedy roztomilý človek sa pod vplyvom alkoholu mení na zviera.

Otvorene prejavená zloba. Predstavte si niekoho, kto trápi zlými emóciami svoje okolie. Hrubé odsudzovanie, kritika, znevažovanie, to všetko ste už mohli zažiť. Je normálne, ak sa človek na niečo rozčúli a odskáče si to skutočný vinník. Ale existujú jedinci, čo brýzgajú aj vtedy, keď na to nemajú dostatočný dôvod, znepríjemňujú život svojim kolegom či rodine. Poznal som prípady, kedy manželka musela manželovi odovzdať každý deň mobil a on kontroloval zoznam hovorov, SMS a dokonca si kontroloval na výpise operátora či nejaké správy tajne nevymazávala, počet musel sedieť. Toho chlapa som poznal, v bežnom styku sa tváril v podstate normálne, ale v súkromí sa menil, tak povediac, na beštiu.

Nenápadné ubíjanie ľudí. Navonok môže vyzerať jeho prejav rozumne. Poklepká vás po pleci a dá "dobre mienenú radu":
- Na toto nemáš.
- Si naivný, ako sa môžeš pre niečo tak ľahko nadchnúť?
- Keby si robil radšej niečo poriadne...
- Veľmi by som tým tvojim šéfom neveril, len ťa tam zneužívajú.
Inak povedané, zloba sa môže prejavovať ako nenápadné podpichovanie či znehodnocovanie. Úspech vyžaduje sebadôveru a zlí ľudia spôsobujú pochybnosti o vlastných schopnostiach. Skupiny ľudí potrebujú spoluprácu, tímového ducha a zlí ľudia nenápadne vytvárajú rozbroje a intrigy. Cielená kritika produktov firmy, jej fungovania, jej pracovníkov môže byť významným znakom deštruktívnej osobnosti. Nehovoríme o tom, že občasná a adresná kritika je vždy tým znakom, no hovoríme o sústavnom a takmer cieľavedomom spochybňovaní. Ten, kto to musí počúvať, zažíva potom zármutok, je vnútorne rozorvaný, chcel by zachovávať lojalitu ku kritizovanej skupine, ale túži mať dobré vzťahy aj s tým, kto tú kritiku šíri. Dobrí ľudia vo všeobecnosti majú prevažne dobré vzťahy, sú schopní tolerancie a lásky, to sa o tých druhých veľmi nedá povedať.

Vyššie uvedený odstavec má ešte inú formu - títo kadejakí traviči studní sa priam vyžívajú v tom, aby vás zasypali zlými správami. Škandál či katastrofa - to síce môže byť zaujímavá téma, čo priťahuje pozornosť, ale ak budete stále počúvať, ako sa všetko zhoršuje a rúti do záhuby, nakoniec sa môžete stať mŕtvym chrobákom, ktorý sa stane potravou pre akéhokoľvek predátora, pardon - mrchožrúta. Zloba sa jednoducho môže prejavovať aj v tom, že takíto ľudia ako keby vám vysávali životnú energiu. Budete deprimovaní a zmätení.

Urobte si jednoducho test. Dokáže sa niekto pravidelne rozprávať o kráse? O užitočných cieľoch? O dobre? Ak áno, potom ste na dobrej adrese. Ale ak sa zakaždým dozviete, že krása je len škrupina a je to na balamutenie ľudí, užitočné ciele zle dopadnú a dobrota je len pre hlupákov, potom sa majte na pozore.

Niekedy si položíte otázku, prečo vieme vybrať z topánky kamienok takmer okamžite, no takýchto ľudí nevytesníme rýchlo na okraj spoločnosti? Prečo im nepovieme rovno, aby sa spamätali a prestali otravovať vzduch, inak prerušíme kontakt?

Dobro často nedokáže pochopiť zlo. Nevieme si predstaviť, ako by mohol niekto zmýšľať o blížnych tak zle. Aj keď týchto problémových ľudí je iba zlomok populácie, dobrý človek im chce dať šancu. Aj keď sa vám bude zdať, že s tým večným kritikom nie je všetko v poriadku, aj tak najprv spochybníte seba a nebudete chcieť riskovať konflikt.

Brutálna sila je často bez škrupúľ a dobrota zas plná pochybností a smútku. Vyberajte si pre svoj život produktívnych ľudí s dobrými prejavmi aj úmyslami. Potom zažijete toho smútku omnoho menej!

Srdce človeka je krásne a nenávidí ho len malá skupinka, čo už prehrala boj o dobrý život, česť a dobro. Zloba neznáša to, že už je v pekle a snaží sa k sebe stiahnuť čo najviac ďalších obetí. Venujte sa práci, užitočným aktivitám, čítajte krásu a pozerajte len dobré filmy a straste zo seba zväzky s ľuďmi, čo vám chú len to najhoršie. Možno ste nevedeli ktorí to sú, ale je ich menej, ako by ste si mysleli...


pondelok 27. augusta 2012

Najväčším nepriateľom marketingu sú vlastní predajcovia I

Za vyše 20 rokov práce v oblasti vzdelávania manažérov a firemných konzultácií som si všimol jednu bizarnú vec. Veľmi často sú najväčšími oponentami marketingového oddelenia vlastní predajcovia. Až prekvapivo často intenzívne kritizujú propagačné aktivity vlastnej firmy. Narazil som na to prvý krát niekedy v roku 1991 a podobnú vec mi potvrdilo mnoho ľudí z praxe.



Čítať ďalej...
(Článok z môjho portálu o marketingu)

utorok 21. augusta 2012

Je to o ľuďoch

Vyberali sme hotel pre našu jesennú konferenciu a viaceré zariadenia sme v rámci našej dovolenky skusmo navštívili. Bolo zaujímavé sledovať rozdiely. Niektoré hotely boli krásne, niektoré zas poznačil čas a pristihli sme sa, že spočiatku sme mali sklon posudzovať ich najmä podľa výzoru.

Po dlhšom uvažovaní sme si nakoniec uvedomili, že v konečnom účtovaní hostia ocenia skôr služby, ako peknú fasádu.

Ako sme sa nakoniec rozhodli? Čo bola tá vec, ktorá zavážila najviac?

Súlad manažérky a jej personálu.

Vybrali sme totiž hotel, ktorý teraz v lete praskal vo švíkoch, čo býva prvý znak dlhodobej spokojnosti hostí. Jedli sme v reštaurácii, kde čašníci lietali v plnom nasadení a obsluhovala nás servírka, ktorá bola milá, usmievala sa, pohybovala sa rýchlo a na jej výkone sme nenašli nijakú chybu a to isté sa dalo povedať o jej kolegoch.

Bolo takmer osem hodín večer, servírka sa stále usmievala a vyžarovala z nej ochota, len pri veľmi pozornom sledovaní bolo vidieť, že už toho bolo v ten deň naozaj dosť.

Samotné jedlo bolo skvelé a patrilo k druhom, ktoré určite nepatrí k tým jednoduchým, ak ste niekedy pripravovali riadny kus roštenky, tak viete o čom je reč.

Mozaika do seba zapadla v okamihu, keď sme hovorili s manažérkou hotela. Predstavila sa nám mladá elegantná dáma, ktorá hovorila k veci, nič nezahmlievala a z rozhovoru bolo jasné, že vie byť aj primerane ostrá. Také niečo nemá nikto napísané na čele, ale isté veci sa dajú z osobného prejavu vytušiť. Ak výber týchto ľudí bola jej práca, potom zostáva iba zagratulovať.

Pozreli sme si miestnosti, kde budeme prednášať, hotelovú izbu a prešlo to naším testom.

Videli sme po ceste možno aj novšie a krajšie hotely, ale aj tento predstavuje primerane vysoký štandard a rozhodla najmä priama skúsenosť so službami, ktorá presne zapadla do obrazu, ktorý sme si urobili, keď sme hovorili s manažérkou. Keďže v novembri nebudeme čeliť takému davu hostí s džavotajúcimi detičkami, hotel by mal byť na našej akcii príjemným a pokojným miestom.

Rázna šéfka, dobre zvolený personál v plnom nasadení, čo rozdáva úsmevy, atraktívne prostredie, to je ten najlepší recept na úspech pre takéto zariadenie.



Foto: ©Fotolia.com