Marketing a kríza

Nenechajte si ujsť môj nový článok o marketingu na našej špecializovanej stránke.
Hovoríme tam o tom, aká je najčastejšia chyba ohľadom marketingu v kríze.

Prečítate si ho tu.

Kto to platí

Pred pár dňami som si v Žiline doprial kávu v bare pod holým nebom v pešej zóne. S kolegom sme boli jediní hostia, po horúčavách udrelo chladné počasie. Za pultom bola uzimená barmanka, ktorá nám ponúkla deky, aby nám nebola zima. Napriek všetkému sa usmievala, jej obsluha bola perfektná a profesionálna.

Pred odchodom som zaplatil a dal som jej do ruky tringelt s poznámkou: "Tu máte príplatok za tú zimu!"

Usmiala sa a povedala: "To by mal hádam urobiť šéf, nie?"

Pozrel som sa na ňu a oponoval: "Aj tak sme to výhradne my, kto vás platí."

Uvidel som, ako zdvihla obočie, rozjasnila sa jej tvár ako človeku, ktorý pochopil niečo veľmi dôležité a s úsmevom pripustila, že to je stopercentná pravda. 

Bolo pekne vidieť, že takto sa na tú vec nikdy nepozerala a trúfam si povedať, že s týmto má problém väčšina populácie. Veľmi veľké percento ľudí si neuvedomuje, kto ich to naozaj platí. Domnievajú sa, že im peniaze dáva šéf, prípadne skúpy majiteľ.

Ale všetko je inak. Manažment je v prípade platov iba sprostredkovateľ, všetko platí výlučne zákazník, či konzument. Keby si toto uvedomovali všetci zamestnanci, ušetrili by sme si mnoho mrzutostí a to neplatí len v súkromnej sfére.

Keby si predseda parlamentu uvedomoval, že my ho platíme, možno by sa nepokúšal odmontovať kameru, ktorá má kontrolovať dochádzku poslancov.

Keby si poberatelia sociálnych dávok, či podpory v nezamestnanosti uvedomili, kto je ich "zamestnávateľ", možno by chápali, že by v nijakom prípade nemali a nemohli odmietať výzvu zobrať kosy, metly a postarali by sa o zanedbané verejné priestory.

Občas si kladiem otázku, čo sa učí na školách, že tak málo ľudí chápe takúto jednoduchú, no základnú súvislosť? Učitelia by možno namietali, že to nie je v osnovách. Ale podľa mňa sú to všetko výhovorky. Ak pracovníci školstva nechápu, že ich platíme my, žiaci, občania, firmy, aby ich absolventi rozumeli základným princípom života, potom nech sa učitelia nehnevajú, že zarábajú tak málo. Predpokladám však, že tomu jednoducho nerozumejú.

Foto: © Fotolia.com

Je to v hlave

Hovorí sa, že niektoré veci nie je možné zvládnuť. Vedci údajne spočítali, že chrúst pri frekvencii mávania svojich krídel, ich veľkosti, hmotnosti tela, by vôbec nemal lietať.

Prečo teda lieta?

Lebo mu to nikto nepovedal...

Žarty nabok, najúžasnejšie momenty života sú tie, kde prekonávame všetky bariéry na ceste k víťazstvu. A korunou víťazstva sú prípady, kedy človek prekoná aj to, čo by nikto nečakal.

Včera nám takúto radosť urobil fenomenálny Peter Sagan. Mladý chlapec zo Slovenska, ktorý si urobil meno ako skvelý špurtér, ktorý doteraz vyhral 3 etapy a je iba veľmi nepravdepodobné, že by nezvíťazil v bodovacej súťaži o zelené tričko. Aj keď včerajšiu 14. etapu Tour de France do Foix vyhral Sanchez, Sagan nám v pyrenejských kopcoch spôsobil menší pozitívny šok. Sám naštartoval únik v etape, kde by ako šprintér nemal mať nijaké ambície, veď išlo o pekelný kopec Mur de Péguère. Pridali sa k nemu ďalší jazdci a 11 členná skupina so Saganom už nabrala 15 minútový náskok. Takto o tom ďalej napísali v článku v magazíne Cycle Sport Online (celý článok tu):

Skupina sa ešte neobávala Slováka, ale keď začali stúpať na Péguère, museli vedieť, že sa musia zbaviť Sagana skôr, ako nastanú posledné kilometre vo Foix, inak budú súťažiť iba o druhé miesto.

Keď Kruijswijk začal ostro šliapať v dolnej časti kopca, aby vypracoval pozíciu pre svojho kolegu Sancheza, Sagan v nich vyvolával obavy tým, že sa netváril nijako rozrušene.

Jednota únikovej skupiny bola rozbitá, keď Sanchez zaútočil práve na mieste, kde sa zúžila cesta v záverečnej 3 kilometrovej sekcii k vrcholu, ktorý je tak strmý, že v roku 1973 ho pelotón odmietol vyšliapať. Jediní jazdci, ktorí boli na začiatku schopní ho nasledovať, boli Gilbert, Izaguirre a Casar. Rýchlo si vypracovali 25 sekundový náskok pred Saganom.

Zdalo sa, že Mur de Péguère vezme Saganovi všetky šance. On síce dokáže zdolať kratšie stúpania, ktoré si podrobí svojimi svalmi a brutálnou silou, ale tu vyzeral ako porazený. Koordinácia trupu sa stratila, šliapal nielen nohami, ale aj chrbtom a rukami. Vyzeralo to škaredo a pomaly. Pred posednými 2 kilometrami stúpania vyzeral ako odrovnaný.

Ak by sa v tej chvíli Sanchez otočil, zrejme by sa mu páčilo, čo vidí: traja dobrí jazdci za jeho zadným kolesom, schopní mu viac ako pomôcť s priblížením k cieľu, na druhej strane ich nebolo priveľa, aby skomplikovali finiš, iba Gilbert by bol akou-takou hrozbou. A nijaký Sagan!

Ale Sagan vytiahol z rukáva jednu z najlepších jázd na Tour. Medzera sa zmenšovala: 20 sekúnd, 18, 16, 12, potom osem, keď už boli len kilometer od vrcholu. Saganov štýl vyzeral strašne pracný, ale ukrajoval vzdialenosť rýchlejšie, ako ktokoľvek na tom kopci. On jednoducho odmietal potvrdiť, že by práve toto nemal byť schopný urobiť. (Potiaľ úryvok z článku).

Keď sa na toto v televízii pozerala moja žena, rozplakala sa od dojatia a myslím, že mnoho fanúšikov na Slovensku malo podobné pocity. Aj keď na konci sa presadil rutinér Sanchez, to už nemohlo nič zmeniť na tom, že Sagan obstál v etape, kde by ako šprintér mal pokorne ťahať v pelotóne a nabrať 20 minútovú stratu.

Keď vidíme takéto zázraky, pripomenie nám to, že človek sa narodil preto, aby prekonal svoje nedostatky, aby sa vzoprel osudu a sám určil svoju budúcnosť.

To nie je otázka svalov. Je to v hlave.

Stratégia alebo hod kockou?

Víťazstvo čaká toho, kto má všetko naporiadku.

To nazveme: "mal šťastie".

Porážku zažije ten, kto zanedbal nevyhnutné opatrenia.

To nazývame: "smola".

Roald Amundsen

(slávny polárnik, dobyvateľ Južného pólu)



Tento výrok ani netreba veľmi rozoberať, stačí ho len pripomenúť.

Všetko začína tým, že ľudia by mali VEDIEŤ. Tu sa však nejedná ani o školské diplomy, ani vedomosti, ale znalosť spojenú so skúsenosťou. Až teória spojená s praxou slávi úspech.

Majiteľ firmy musí ovládať nielen svoj produkt, ale prakticky všetko od výberu ľudí, cez organizovanie, cez marketing, až po vzdelávanie ľudí. Bez toho nemôže očakávať bezpečný a trvalý úspech.

Volič, ktorý neovláda etiku, politickú ekonómiu, či pasce modernej propagandy, nemôže očakávať dobrú vládu a už vôbec nie istoty lepšieho života.

Umelec, ktorý nenaštudoval všetko okolo umenia, nepochopil dušu konzumenta, techniky tvorby, ten bude iba vzdušným balónom, ktorý si budú podávať vzdušné masy. Môže zažiť úžasnú jazdu, aj zúfalý pád.

Žiadna stratégia neskončí dobre, ak v nej budú nelogické veci, ak nebude brať do úvahy životný priestor, či okolie a nebude mať v sebe obranu proti zrejmým hrozbám.

Šťastena slúži prichystaným...

Foto: © Fotolia.com a Wikipédia