Ako často ste uvažovali o svojom správaní sa k podriadeným? Ste prísny šéf? Vystupujete priateľsky? Tykáte si so zamestnancami?
O tomto som už počul veľa teórií, ale radšej vám poviem o skutočnom prípade, ktorý veľa napovie o tom, čo je správna odpoveď.
V jednej firme mali oddelenie, kde sa šéf snažil za každú cenu vychádzať s ľuďmi dobre. Išlo to tak ďaleko, že nevedel nikoho pokarhať, nikdy nezvýšil hlas a dúfal, že ľudia budú sami regulovať svoje správanie k lepšiemu. Oddelenie pomerne dlho fungovalo dobre aj pod týmto vedúcim, ale po dlhých mesiacoch začala pokrivkávať výkonnosť, ziskovosť a začali sa tam zhoršovať vzťahy. Aj samotný šéf oddelenia začal veľmi ťažko znášať celú situáciu, až nakoniec skolaboval a musel z postu odísť.
Majiteľ nahradil šéfa iným človekom, ktorý zaviedol najmä jednu zásadnú zmenu. Takmer nemilosrdne požadoval plnenie úloh. Bol ochotný si sadnúť so zamestnancom aj na 2 hodiny a poriadne s ním prechádzal všetky zadané úlohy z predchádzajúceho mesiaca, pýtal sa na problémy, okolnosti, ale neustále zdôrazňoval, že splnenie príkazov bude vyžadovať do bodky. Pozornosť na splnenie dával denno-denne a aj niekoľko krát počas pracovnej doby.
Skúseným manažérom nemusím objasňovať, že pri nesplnení úloh sa nemusí vždy jednať o chybu toho pracovníka, kde sa problém objaví. Nedodržanie termínov môže byť zreťazený problém - nepokarháte robotníka za to, že nezatiahol 30 skrutiek, ak mu tie skrutky nedodalo zásobovanie. Ako šéf budete čeliť hádkam pracovníkov a budete musieť vec vyšetriť a nakoniec ich rozsúdiť.
Práve tu zlyhával predchádzajúci šéf, s každým chcel byť zadobre a to nejde. Problémy majú svoje príčiny a pri koreni nájdete vždy konkrétnych ľudí - najmä ich neznalosť, neochotu, niekedy oboje.
Firmu, o ktorej hovoríme, dobre poznám. Majiteľ mi povedal, že po niekoľkých mesiacoch prísnejšieho vedenia je na tom oddelenie omnoho lepšie. Lenže tu nehovoríme iba o výkonoch. Na ľuďoch vidieť spokojnosť. Je tam viac radosti, vzťahy sa veľmi zlepšili. Už nie sú otrávení všetci, lebo po prstoch dostalo iba zopár nespratníkov a tí museli svoju prácu zlepšiť, dvaja o ňu dokonca úplne prišli.
To ale predpokladá, že tu bude vedúci, čo sa nebojí ísť do konfliktu, ak sa jedná o neplnenie povinností, či nedodržiavanie pravidiel.
Majiteľ musí chrániť takéhoto šéfa zo všetkých síl. Po firme tí nespratníci budú šíriť bájky o tom, aký je šéf oddelenia asociálny, aký je utláčateľ. Tí, čo majú maslo na hlave, sa budú snažiť urobiť všetko pre to, aby ich šéf nemohol vyšetrovať. Ak majú mocné konexie, tak dosiahnu odvolanie šéfa a pokúsia sa ho dostať na pranier, často aj vymyslenými kauzami. Ak sa to podarí, v oddelení nastane apatia. Schopní ľudia sa prestanú snažiť, lebo tu prestala fungovať spravodlivosť. Priemernosť a podpriemernosť triumfuje.
Môžeme z toho urobiť jasný záver. Nálada na palube závisí od spravodlivosti šéfa a jeho vyžadovaní produkcie. Musí ostro vystupovať proti nespratníkom a prejavovať nesúhlas so slabými výkonmi, či nesplnením úloh. Áno, slogan typu: "Ľudia si zaslúžia istoty" je úplne pravdivý. Pridajte peniaze a chválu produktívnym. Trestajte lenivých, neochotných a kriminálne povahy.
Tu vôbec nejde o to, či si tykáte s podriadenými. Dobrý šéf je vľúdny a usmieva sa na ľudí. Vystupuje ako človek. Ale musí dať najavo nespokojnosť a protest, ak niečo nie je v poriadku.
Len vtedy bude nálada na palube dobrá.
Naozaj, ľudia si
zaslúžia istoty.
Obrázok: © scusi - Fotolia.com
