sobota 31. decembra 2011

Spravodlivosť, populizmus a motivácia

Namiesto novoročného želania si dovolím napísať túto krátku úvahu o motivácii podnikateľov a daňových systémoch.

Majitelia firiem musia čeliť mnohým nástrahám a jedna z nich je daňový systém. Nerobme si ilúzie, v predvolebnom boji je zdaňovanie "bohatých" obľúbená téma. Lenže pozor, zvyšovanie daní sa takmer nikdy netýka najbohatších, ale takmer vždy si to odskáče skôr stredná trieda.

Nedávno som čítal zaujímavú reakciu na americké hnutie okupantov Wall street - 99% (pozor, s naším hnutím rovnakého mena to nemá absolútne nič spoločné). Autor článku T.J. Mc Cormack uvádza, že iba 1% obyvateľov New Yorku odvádza až 43% výberu daní z príjmu. Teda 35.000 ľudí (ktorí by sa zmestili na jeden väčší štadión) prispieva takmer na polovicu prostriedkov, ktoré potom využíva 8.000.000 obyvateľov New Yorku. Kričať, aby sa dane týmto ľuďom ešte zvýšili už nemá nič spoločné so solidaritou a už vôbec nie so spravodlivosťou.

Bez práce podnikateľov nebudú pracovné príležitosti. Majitelia firiem idú s kožou na trh, nepoznajú garantovanú pracovnú dobu, ak sú bohatí, potom to bolo zaplatené veľkým vypätím, stresmi a zrýchleným šedivením vlasov. Nie sú to tí boháči s cigarami a veľkým zadkom v koženom sedadle veľkej limuzíny. Iste, existujú podivné zväzky najmocnejších bankárov, obchodníkov so zbraňami, či kontroverzné kauzy ako Monsanto a verejnosť si musí urobiť o týchto veciach jasno a brániť sa, ak je to nutné. Ale je bláznivé trestať všetkých aktívnych a šikovných ľudí tým, že sa neúmerne zdania.

Bohatstvo vyžaduje nápad, nasadenie, znalosti a predovšetkým vytrvalosť. Vyžaduje si aj schopnosť čeliť vydriduchom, ktorí by chceli "prerozdeľovať" a zdaňovať niečo, čo by sami nikdy nedokázali vytvoriť. Keby sme teraz znárodnili úplne všetko a rozdelili rovným dielom, tak už o pár rokov budú opäť bohatí a chudobní ľudia. Bude to otázka šikovnosti, nasadenia a múdrosti. Niekto vás bude presviedčať, že sa jedná v prvom rade o hrabivosť, násilie a hrubosť. Lenže toto je pravdou len u malého percenta prípadov.


Majiteľom a zakladateľom firiem, manažérom želám prosperitu, dobré nervy, schopnosť udržať si hravosť a nenechať sa odradiť negativizmom tých menej schopných. Nech rok 2012 nebude rokom zvyšovania daní, či byrokratickej regulácie poškodzujúcej bežných podnikateľov.

Ak niečo želám zamestnancom, tak je to predovšetkým šťastie vo forme múdreho, osvieteného, dobrotivého a tvorivého vedenia firiem, kde pracujú. Bez toho nebude práca.

Nedajte sa opiť rožkom. Vláda nevytvára pracovné miesta (a ak, potom to často zaváňa byrokratickým molochom). Pracovné miesta vytvárajú podnikatelia a vláda by sa mala snažiť to prostredie čo najmenej kaziť. Aj majitelia firiem potrebujú motiváciu. Väčšinou ich stačí prestať demotivovať a oni pôjdu na plný plyn.

Všetko dobré v roku 2012!



streda 28. decembra 2011

Bypass - keď ide o život

Väčšina bežných ľudí počuje slovo "bypass" iba v súvislosti s chirurgiou srdca. Zásobovanie srdcového svalu je narušené, lebo artérie nedokážu vplyvom chorobných zmien prepustiť dostatok krvi. To je podobný jav, ako keď doprava v meste kolabuje na nedostatočnej priepustnosti ulíc. Riešením býva diaľničný obchvat. V prípade chorého srdca sa vyberie z nohy pacienta žila, ktorá sa prioperuje na srdce a tým sa vytvorí premostenie nefungujúcich artérií a takto sa obnoví zásobovanie srdcového svalu krvou. Tomu sa hovorí bypass a slovo obchvat je tu tiež na mieste.

V manažérskej terminológii je bypass pomerne často používané slovo. Opisuje situáciu, kedy vedúci pracovník "obíde" podriadeného, ktorý je za nejakú prácu obvykle zodpovedný, ale z nejakého dôvodu ju teraz nezvláda dobre. Ak podriadený nedokáže postupovať správne, vzniká nebezpečenstvo, ktoré vedúci vyrieši tým, že preberie prácu namiesto podriadeného. Pripomína to stav, kedy inštruktor autoškoly zasiahne do riadenia v situácii, keď šofér - začiatočník nedokáže vykonať požadovaný manéver.

Riešenie nebezpečených situácií výborne vysvetľuje autor L. Ron Hubbard, pričom bypass je práve prvý krok zo šiestich, ktoré je potrebné v nebezpečenstve vykonať (tieto kroky preberáme podrobnejšie na našich prednáškach). Čiastočne sme sa tejto téme venovali na tomto blogu v článku Práca namiesto podriadeného.

Môžeme si ukázať, že nedodržanie pravidla, že vedúci má v nebezpečenstve obísť podriadených, môže mať katastrofické následky. Iba máloktorá letecká katastrofa zanechala na laickú a odbornú verejnosť tak hlboký dojem, ako zrútenie linky Air France AF 447 do vĺn Atlantiku v júni 2009. Pripomeňme si, že po výpadku senzorov rýchlosti prestal fungovať autopilot a piloti museli prevziať ručné riadenie lietadla. Túto úlohu nezvládli a výsledkom bola havária s 228 obeťami. Niektoré aspekty tejto udalosti sme preberali na blogu v tomto článku z júla 2011. Teraz sa k tejto udalosti opäť vrátime.


Nejdeme tu preberať detaily, pripomeňme si, že v čase 02:10:06 prevzal pilot ručné riadenie a podľa všetkého sa dopustil viacerých chýb, ktoré popisujeme v spomínanom článku. Kapitán v tom čase odpočíval na lôžku a v kokpite riadili lietadlo dvaja prví dôstojníci. Jeden z nich privolal kapitána a ten prišiel 02:11:43. Všimnite si jednu podstatnú vec:

Kapitán si sadol na sedadlo za pilotov. Neprevzal riadenie do svojich rúk. O 2 minúty a 24 sekúnd neskôr už bolo lietadlo v troskách. Mohli by sme tu špekulovať nad mnohými vecami (oficiálne vyšetrovanie udalosti dodnes nie je ukončené), ale je viac ako pravdepodobné, že kapitán by zrejme nepokračoval vo fatálnej rutine prvého dôstojníka, ktorý zanovito dvíhal nos lietadla a tým de facto zabránil tomu, aby mohlo nabrať rýchlosť a normálne letieť. Kapitán až do konca nepochopil, čo sa so strojom deje, ale nechápal ani to, čo pilot pri pákach riadenia vôbec robil. Zákonitosti manažmentu hovoria, že v takýchto situáciách musí ísť šéf osobne do akcie. Nemá sa spoliehať na nikoho a urobiť to sám.

Poučenie pre živých: Ak ste šéf a vaši podriadení zlyhávajú alebo sa deje niečo nezvyčajné, potom prevezmite riadenie do vlastných rúk. Urobte bypass, môže to byť otázka života a smrti.



Obrázky:  © Fotolia a Wiki

štvrtok 22. decembra 2011

Život, čo stojí za to

Vianoce sa zvyknú označovať ako sviatky pokoja. Keď sa pozriete na dni a týždne, ktoré im predchádzajú, tak môžete mať pocit, že sa jedná o všetko možné, len nie pokoj.

Naháňate sa, snažíte sa dokončiť veci, nákupy darčekov nechávate na poslednú chvíľu, okolo nákupných stredísk uviaznete v kolónach a iba málo naznačuje akýkoľvek pokoj. Malé deti majú stiahnuté žalúdky od očakávania nádielky pod stromčekom a dospelí robia všetko možné, aby ich nesklamali.

Tu môžete vidieť, čo znamená relativita času. Posledné dni dospelým všetko preletí a nič nestíhame. Len pred chvíľou sme ráno prišli do práce a už je večer. Pre dieťa sa ten istý čas nekonečne vlečie.

Je dobré si pripomenúť, že teraz by sme sa mali snažiť vystupovať vľúdne, nedať nervozite šancu, aby sa skazili naše vzťahy, ani v práci a už vôbec nie v rodine.

Čím lepšie je vaša firma zorganizovaná, tým menej starostí si budete nosiť v hlave domov. Čím lepšie ste sa postarali o produktivitu a dobré výsledky, tým menej nervozity sa prenesie do ostatných oblastí života.

Ak máte v zamestnaní všetko pod kontrolou, potom si nenosíte domov plnú hlavu svojej práce. Dobre zorganizovaná práca je radosť. Môžete sa plne venovať rodine, deťom. Harmónia povolania a rodinného života je pre mnohých ľudí nedosiahnuteľným snom. Ale nemusí to byť nemožné. Závisí to od toho, či ste ochotní sa neustále učiť, sústavne tvoriť svoju budúcnosť a byť pripravený čeliť akýmkoľvek výzvam. Vtedy život stojí za to.

Tradícia Vianoc je o pocite bezpečia, o povznesení ducha a lepšej budúcnosti. Slúžime na to, aby ste dokázali vytvárať budúcnosť podľa svojich predstáv. Ak sme vám v tom aspoň trochu pomohli, potom naša práca nebola daromná.

Želáme požehnané Vianoce 2011 a úšpešný rok 2012.

Pavol Timko
a pracovníci Business Success

štvrtok 15. decembra 2011

Problém sa zhorší

Ak pri riešení problému nevychádzate z pravej príčiny, tak problém zhoršíte.

Predstavte si, že počas jazdy počujete čudné zvuky. Prídete k záveru, že to vychádza z ložiska na kolese a vyhodnotíte to tak, že problém spočíva v nedostatočnom mazaní. Môžete sa to pokúsiť vyriešiť niekoľkými kvapkami oleja, či vazelínou, ešte absurdnejšie riešenie by bolo nasadiť si tlmiče zvuku na uši. No a teraz si predstavte, že skutočný problém je v tom, že ložisko je rozbité. Čo sa stane? Po nejakom čase môže dôjsť k úplnej deštrukcii ložiska, ostanete trčať na ceste a do servisu pošlete auto odťahovkou.

Ak by ste riešili problém na základe skutočnej príčiny, museli by ste dať vymeniť ložisko čo najskôr. To samozrejme stojí nejaké peniaze, ale je to omnoho lepšie, ako spáchať na aute omnoho väčšie škody, či ostať trčať na ceste a nedoraziť do cieľa v najnevhodnejšej chvíli.

Dajme si teraz iný príklad. Včera som rozoberal s jedným klientom situáciu v jeho firme. Od leta si všimol čudné správanie jedného z kolegov. Inštinkt aj rozum mu hovoril, že by sa tomu mal venovať, ale vec nechal plávať. Neriešenie problému je samozrejme tiež voľba. Nakoniec sa ukázalo, že dotyčný pracovník si už celé mesiace chystal vznik vlastnej konkurenčnej firmy a majiteľ ho po odhalení vyslovene vyrazil. Ak by k prepusteniu pracovníka došlo dávno, nemusel by majiteľ riešiť kritickú situáciu teraz, v najnevhodnejšej chvíli, tesne pred termínom odovzdania projektov zákazníkom. Tieto dva príklady majú čosi spoločné, majiteľ firmy ako keby si nasadil na uši tie chrániče.

Táto téma má aj väčší rozmer. Dnes všetci sledujeme diskusiu o riešení dlhovej krízy a sú to otázky, ktoré majú globálny rozmer. Štáty (lepšie povedané vlády a politici) si zvykli požičivať peniaze na prevádzku a spotrebu. Samozrejme, veritelia chcú na tomto zarobiť a stále väčšia časť štátnych príjmov ide na úroky, o splácaní samotných dlžôb pri dnešných zaužívaných praktikách nemôže byť ani reči. Osvietený čitateľ asi bude súhlasiť, že štát by nemal vydávať viac peňazí, ako získa zo svojich príjmov. Ak má zmysel si na niečo požičiavať, tak by to mali byť iba investície, ktoré zvyšujú výkonnosť a schopnosť zarábať peniaze. Inak povedané, požičajte si na nožík, ktorým dokážete strúhať varešky, ktoré potom môžete predávať a nielen vrátiť pôžičku, ale aj zvýšiť svoje príjmy do budúcnosti; no nepožičivajte si na koláče a rum, ktoré len zbaštíte, ste zadĺžený a vaša schopnosť tvoriť príjmy sa nezvýšila. Keby o tom mal rozhodovať autor tohto článku, tak by sa nerobili žiadne eurovaly, ale štáty by museli prejsť na prebytkový štátny rozpočet. Pozrite viacej tu. Ak sa to nedodrží, hrozí nám veľký kolaps.


Problém politiky je však v tom, že ľudia (voliči) nechápu zákonitosti ekonomiky a ten, kto sľubuje istoty a rozdáva niečo, čo si štát vlastne nemôže dovoliť, ten dostáva zaujímavo vysoké percento vo voľbách. Príčina problému? Mohli by sme pokojne povedať, že prežitie takýchto strán závisí na nevedomosti a chudobe svojich voličov. Ak by sme týmto ideológiám chceli vytrieť kocúra, museli by sme masovo vzdelať ľudí. Prišli sme k zaujímavej filozofickej otázke. Utláčatelia v tomto svete môžu prežívať len vtedy, keď ľudia nerozumejú základom života. Preto existuje snaha udržiavať ľudí v nevedomosti.

Keď sa vrátime do života firmy, tak problémy budú pretrvávať tým zanovitejšie, čím menej budete chápať vy a vaši ľudia zákonitosti manažmentu a života vôbec. Prečo? Lebo čím menej viete, tým menšia šanca na odhalenie pravých príčin. Je to ako kľúč od dverí. Ak viete, ktorý to je, tak otvoríte rýchlejšie. Ak ho nemáte, tak možno vôbec neotvoríte.

Jediná vec, ktorej sa údajne nedá porozumieť, to sú ženy. Ale zrejme ani to už nie je celkom pravda.

Tu je učebnica, ako porozumieť ženám, 1. diel. Autor je vraj Chuck Norris, tak to bude fungovať na 100%. Predávame ju za 1.000 galaktických toliarov.


utorok 13. decembra 2011

Systém nie je pre suchárov

Ľudia si občas myslia, že systém, pravidlá, či smernice iba ubíjajú kreativitu. Jednoducho nuda!

Majú predstavu, že organizovať znamená len vytvárať bohapustú byrokraciu, ktorá so skutočným plnokrvným životom nemá nič spoločné a v najlepšom prípade je to akési nutné zlo.

Pozrite sa na to všetko z inej strany.

Keby ste chceli prejsť s terénnym autom púšť, tak by ste mali mať premyslené, koľko budete mať so sebou benzínu a kde ho môžete natankovať. Potrebujete mapy, musíte mať rezervné koleso, sadu na opravu defektov a možno aj satelitný telefón. Dobrodružstvo nespočíva v tom, že niekde medzi pieskovými dunami miniete posledný benzín.

Organizácia, systém, smernice, to je ako konštrukcia strechy, pod ktorou môžete žiť. V tom dome môžete pracovať, zažívať radosť, zabávať sa, aj spať. No kostra domu musí byť pevná a všetky veci v ňom musia mať miesto. Ak nebudete mať poriadok, tak miesto plnohodnotného žitia budete stále niečo hľadať a zdržiavať sa hlúposťami.

Organizácia je ako kvalitná cesta. Nestaviate ju preto, že nemáte nič lepšieho na práci. Potrebujete ju, lebo chcete po nej voziť náklady. Vypracovať firemné postupy potrebujete preto, lebo bez nich by ste produkovali málo a neefektívne.

Máte dome v kuchyni odložené nože, vidličky a lyžice vždy na tom istom mieste? Prečo?



Ak sa vám zdá takýto systém v príborníku rozumný, prečo by ste mali pochybovať o tom, že pracovníci potrebujú pravidlá, smernice a stanovené postupy? Ak beriete podnikanie ako užitočnú hru, potom by ste mali vedieť, že mrzutosti prídu práve vďaka tomu, že ste zanedbali organizačné základy.

Produkcia a organizácia musí ísť ruka v ruke. Nemusíte ani sekundu pochybovať o tom, že Reinhold Messner mal pri expedíciách do Himalájí skvelú, ba až puntičkársku organizáciu. Práve preto sa mohol odvážiť na dobrodružstvá, aké by prežil iba málokto. Bez týchto vecí nebude fungovať nijaká stratégia.



Nie, systém nie je pre suchárov. Čím veľkolepejší zámer, tým lepšiu organizáciu budete potrebovať.



Himalájske foto: Nina Adjanin