Zneužívanie sociálnych výhod

Včera som mal dlhší rozhovor s majiteľom výrobnej firmy v oblasti textilu. Jeho príbeh by si mali povinne vypočuť všetci zákonodarcovia. Patrí k posledným mohykánom takejto výroby na Slovensku a dokázal mi veľmi zasvätene vymenovať jednotlivé opatrenia predchádzajúcich vlád, ktoré úplne odpísali textilný priemysel a odsunuli ho ďalej na východ. Odvodové zaťaženie, zákonník práce, minimálna mzda, byrokratické šikanovanie, zdravotná služba, dlho som počúval s otvorenými ústami a v niektorých chvíľach až vo mne vrela krv.


V tomto článku by som sa chcel venovať len jednej z mnohých tém, ktoré sme včera prebrali. Povedzme si niečo o premyslenom zneužívaní sociálnych výhod obyčajnými zamestnancami.

Tento podnikateľ dáva prácu 120 zamestnancom. Keď naši vládcovia zaviedli pravidlo, že firma musí platiť 7 dní práceneschopnosti (PN) a 7 dní ošetrovania člena rodiny (OČR), trvalo vari rok, kým takmer všetci zamestanci pochopili, ako to využiť. Teraz im to už počas jedného roka vychádza skoro na chlp presne.

Majiteľ firmy mi povedal, že jeho zamestnanci si vari vedú tabuľky, kde si značia spotrebované dni PN a OČR, lebo to vychádza u väčšiny takmer úplne presne. Zistil, že pracovníci majú známych lekárov, ku ktorým ráno zájdu, nechajú sa vypísať, potom trebárs okopávajú záhradu, alebo sa idú len opaľovať. 7 dní PN-ky a 7 dní OČR-ky berú v podstate ako ďalšie 3 týždne platenej dovolenky (hovoríme predsa o 14 pracovných dňoch...) To ešte nehovoríme o tom, že akýmsi záhadným spôsobom sa takmer všetky PN-ky odohrávajú v čase, keď je veľa práce a takmer nikdy v tej časti roka, kedy je objednávok málo.

Počúval som, žasol a povedal: "U nás sa predsa hovorí, že sociálny systém zneužívajú najviac Rómovia."

Môj partner rozhovoru sa nahlas rozosmial a povedal: "Aha, tak toto som vám zabudol povedať. Výnimku u nás predstavujú dve Rómky. Tie dve si tak cenia, že sme ich zamestnali, že ony sú u nás takmer jediné zamestnankyne, ktoré tento systém nezneužívajú."

Firma, ktorá zúfalo zápasí s cenovou konkurenciou z Ázie, musí dnes kalkulovať každý cent. Rôzne zákony sa tvária, že chránia zamestnancov. Táto "ochrana" však zašla tak ďaleko, že zlikvidovala pracovné miesta. Operácia sa podarila, pacient zomrel.

Firma, s ktorou som sa včera zaoberal sa ledva drží nad vodou. Ak by sa napríklad do pol roka znížilo odvodové zaťaženie, prípadne sa zmenili ďalšie predpisy, ktoré ničia podnikanie, tak by sa zachránilo 120 pracovných miest. Ak sa to nezmení, majiteľ firmu zavrie.



Teraz sa pýtam podnikateľov: Prišlo vám niekedy na um skontrolovať si, ako je toto vo vašej firme?

Cezhraničná hlúposť?

Fixné idey 2



Na Slovensku je bežne prijímaný názor, že na trhoch v Poľsku je všetko lacnejšie. Včera mi o tom hovoril jeden náš zákazník a citoval svojho známeho, ktorý je obchodník. Ten mu povedal toto:

"My Slováci sme fakt padnutí na hlavu. Ja predávam vo svojom sklade jeden nemenovaný tovar za cenu 90 € za jedno balenie. Presne to isté vozím každý týždeň do Poľska na preslávený trh a predávam tam za 110 € !!! Predám toho v Poľsku Slovákom viacej ako doma, pritom mám doma fakt nižšiu cenu. Ja tomu asi celkom nerozumiem, ale všimol som si, že tí ľudia, čo na severe Slovenska chodia nakupovať do Poľska, sa aj vo voľbách prejavujú podobne, ako pri svojich nákupoch. Myslia si, že urobili dobre, ale nechajú sa opiť rožkom..."

Celá táto historka samozrejme vyvolá úsmev, rozpaky, niekto by sa pozastavil nad tým, či dotyčný obchodník nezneužíva situáciu a podobne. To teraz nerozoberajme a odložme nabok aj politické úvahy.

Zostáva však jedno poučenie:

Masy ľudí majú náchylnosť podľahnúť sugescii. Priveľa jedincov musí mať hlboké pochybnosti o vlastnom úsudku, ak sa rozhodnú nedívať sa na vec svojimi očami a namiesto toho radšej prijmú väčšinový názor, prípadne názor nejakej autority.

Toto je veľmi závažný poznatok pre akéhokoľvek šéfa. Táto vec sa dá samozrejme zneužívať, ale môžete si byť istí, že to pri riadení ľudí bude pre manažment spôsobovať problémy.

Postoje typu "všetci vedia", "každý si myslí" a pod. vedú ľudí k nesprávnym rozhodnutiam. Dobrý šéf NIKDY nekoná na základe toho, že viacej ľudí si niečo myslí. Jeho prežitie (a prežitie jeho firmy) závisí od toho, či sa na veci pozrie vlastnými očami. My neriešime, či sa jeho záver nakoniec zhodne so závermi jeho ľudí, alebo či prijme odlišný náhľad. My hovoríme, že jeho zodpovednosť vyžaduje, aby si dáta vyhodnocoval nezávisle a sám.

Nie je nič nezvyčajné, že prakticky všetci predajcovia vám vo firme povedia, že pre vyšší predaj bude treba znížiť ceny na úroveň konkurencie. Môže sa však nakoniec ukázať, že vyššia cena vyvoláva u zákazníkov hlboké presvedčenie, že sa nutne jedná o kvalitnejší tovar. Ak je vaša kvalita rozhodujúca výhoda, potom zníženie cien môže mať fatálne následky. Toto však treba nezávisle overiť. Šéf NIKDY nesmie stanovovať ceny na základe požiadaviek predajcov, lebo príde aj o posledné gate. Mal by si nájsť čas na to, aby so zákazníkmi z času na čas jednal osobne, aby si urobil vlastnú predstavu.

Šéf je povinný mať pravdu. A pozor, pravda sa nedá určiť hlasovaním.

Fixná idea je vražedná vec.

Povinnosti majiteľa V.

Plánovanie


Majitelia občas (nespravodlivo) zazlievajú najatým manažérom, že vraj nevenujú dosť pozornosti plánovaniu.

Nuž, šéfovia musia samozrejme plánovať všeličo, ale jedna vec zostáva výsadou majiteľa:
STRATEGICKÉ PLÁNOVANIE.

Môžeme pokojne povedať, že manažment je tak trochu o dosahovaní cieľov, ktoré stanovil niekto iný, v našom prípade je to spravidla majiteľ. Vizionárstvo, stratégie, dlhodobé ciele, to je úloha majiteľov. Či už majiteľ dáva firme vízie sám, alebo získa niekoho, kto preňho tieto veci vymýšľa, stále je toto povinnosť majiteľa.

Firma potrebuje nejaký pozitívny cieľ, ktorý stojí za to. Aj keď vídame často ciele vo forme "Urobiť zisk vo výške x", je dosť dôležité, aby firma mala nejaký altruistický cieľ, inak povedané - cieľ by mal byť skôr o užitočnosti voči zákazníkom, ako o prospechu firmy. Tým netvrdíme, že firma nemá mať prospech, ale je ľahšie vytvoričť súhlas so zákaznickou obcou (a so svojimi pracovníkmi), ak povieme, že chceme slúžiť.

Ciele musia byť v súlade s poslaním firmy, aj preto je potrebné, aby o nich rozhodoval ten, kto udáva hlavné smery, definuje postupy, technológie a produkty firmy.

Dalo by sa o tom dlho hovoriť, ale povedzme si (pre niektorých prekvapivú) zásadu, že ciele má stanoviť majiteľ. Ak urobíte prieskum medzi ľuďmi a zistíte, že o cieli nevedia, alebo o ňom nemajú zhodu, potom je to zodpovednosť majiteľa.

Urobte s tým niečo!

Sadista

Nedávno sa mi posťažoval jeden riaditeľ, že vraj ešte stále nie je dobrý šéf. Povedal:
"Po toľkých rokoch ešte stále neviem vyhodiť zamestnanca bez mihnutia oka..."

Ten výrok ma zdesil. Skutočne si šéfovia majú myslieť, že výpoveď akéhokoľvek človeka majú prijímať s ľahkým srdcom?" Kde sa berie tento bláznivý názor?

Povedzme si teda nahlas. Šéf nemá byť bezcitný, ani sadista. Ak vám aj po rokoch trhá srdce, keď máte prijať tvrdé rozhodnutie, tak ste NORMÁLNY. Súcit s človekom je správna reakcia.  Dobrota je dobrá.

Samozrejme, život občas prinesie situácie, kedy budete MUSIEŤ niekoho vyhodiť. V tomto článku vás nenahováram na to, aby ste neprepustili zamestnanca, ak je to NUTNÉ. Chcem však povedať, že je normálne, ak pri tom pociťujete ťažobu.

Neprijímate nikoho s úmyslom, aby ste ho potom poslali preč. Dúfate, že bude dobre pracovať, že bude pre firmu užitočný a vy budete mať preňho dosť práce, aby sa nemusel obávať o zamestnanie.

Chápem, že šéfovia by niekedy najradšej zatvrdili svoje srdce, aby sa pri prepúšťaní nemuseli trápiť. Často odkladajú tvrdé rozhodnutia za rozumnú hranicu. Musia sa naučiť, že občas je nutné niekoho poslať z firmy preč. Ak je to nutné, tak je to nutné. Urobte to, čo je potrebné a neváhajte, ak nastal správny čas. Je to v záujme skupiny ľudí, ktorí spolu tvoria firmu. Nepodarí sa vám vždy vybrať dobrého človeka, niekedy je problém výkonnosť, niekedy sa zopsuje, ako plynie čas.

Dobrý šéf miluje svojich ľudí. Ak musí niekoho prepustiť, tak to urobí, ale nech nečaká, že si na to zvykne. Ak ho to bude trápiť, je to prejav normálnosti.

Odvaha nie je absencia strachu. Je to ísť do toho, NAVZDORY strachu.

Prepustiť človeka nie je neľudské. Šéf vie, kedy to treba urobiť, aj to urobí. Avšak jeho rozpaky a smútok sú prejavom ľudskosti.