Zlato ako investícia?

V poslednom čase sa ma asi 3 ľudia opýtali na môj názor ohľadom témy: investovanie do zlata. Na toto mám vcelku vyhranený názor, a aj keď určite nepatrím k študovaným expertom na investície, svoj prostý náhľad založený na princípoch sedliackeho rozumu si trúfam vysloviť.

Nejdem tu rozoberať princípy špekulatívneho obchodovania (také veci aj tak nemám v láske), zlato považujem skôr za príležitosť vytvoriť si relatívne bezpečné dlhodobé rezervy.

Celé sa to dá objasniť na jednoduchom príklade. Keby vaši pravnuci vykopali na záhrade dobre ukrytú schránku, čo by si želali, aby ste im zanechali? Demižón slivovice? Zväzok bankoviek? Eurá? Doláre? Keby ste z každého príjmu odkladali 5% ako rezervu a mali si vybrať, ako to zanechať potomkom o 100 rokov, v akej podobe by to malo byť, aby to nestrácalo hodnotu?

Pre jednoduchosť si povedzme o tom, že človek by chcel na staré kolená čosi ako dôchodok.

Môže byť zlato ako dôchodok ?

Môžeme sa na to pozerať ako na “4. dôchodkový pilier”. K nejakému odkladaniu na neskôr nás núti aj štát, resp. snaží sa v nás vyvolať ochotu odkladať.

Platíme si sociálne poistenie na dôchodky, ale nech si nikto nerobí ilúzie. To si neodkladáme na neskôr, ale platíme dnešných dôchodcov a úradníkov, ktorí to prerozdeľujú.

Náš 2. pilier sa už viac tvári ako odkladanie vlastných prostriedkov, ale aj toto má ešte ďaleko od toho, aby sme to považovali za úspory, s ktorými môžeme slobodne nakladať. O niečo lepšie je na tom v tomto ohľade systém 3. piliera. Detaily tu nebudem rozoberať, lebo ich buď poznáte, alebo si ich ľahko zistíte inde, o tom nie je tento článok.

Nebudeme tu hovoriť ani o tom, či sa dá investíciou do zlata rýchlo zarobiť, chcem rozobrať výhradne otázku, ako odkladať prostriedky ako rezervu a nedovoliť, aby ich zožrala inflácia. Nejdem ani rozoberať konkurenčné možnosti finančného investovania, či už to budú dlhopisy, poistenie, fondy, či akékoľvek finančné produkty.

Ak by o 100 rokov vykopali vaši pravnuci bedničku so zlatom, pravdepodobne by boli na tom lepšie, ako keby tam našli eurá.

Prečo zlato ?

Zlato ako výmenná hodnota je skôr zhmotnený symbol. Samo o sebe je len kov. Keďže je v prírode pomerne vzácne, ľudia ho už celé tisícročia používali ako platidlo. Je to chemický prvok, ktorý sa zle falšuje.  To, že určité množstvo zlata ľudia stotožnili s nejakým množstvom obilia, či s výrobkom z keramiky, alebo to predstavovalo nejaké množstvo určitej práce, to všetko je len dohoda, ktorá sa mimovoľne vyvíjala v čase. Ľudia si dajako spojili nedostupnosť zlata s pomyselnou hodnotou majetku, služieb a práce.

Zlato je zriedkavé, preto sa odjakživa výborne hodilo za platidlo. Je zaujímavé, že v Babylonskej ríši sa za gram zlata dalo nakúpiť približne 30 bežných bochníkov chleba. O nejakých 2000 rokov sa v starom Ríme dalo kúpiť za gram zlata ešte stále 30 bochníkov. Ak by ste mali gram zlata, vymenili ho za eurá a išli do supermarketu, asi by sa vám stále podarilo kúpiť 30 bochníkov chleba.

Môžeme to považovať za náhodu, ale ukazuje to, že ľudský súhlas o hodnote zlata je pomerne stabilný. Cena zlata v dolároch vzrástla medzi rokmi 1930 a 2010 približne 60 násobne. Aj cena porovnateľných domov v USA vzrástla hádajte koľkokrát? Správne - je to 60 násobok. U áut je to približne 50-násobok. Mäso zdraželo 30 násobne.

Vývoj ceny zlata v US$ od r. 1970

Vlastne by sme mali opraviť jedno tvrdenie. Veci možno vôbec nezdraželi, len kúpna sila dolára sa zmenšila. Možno to súvisí s politikou vydávania peňazí. Kedysi ste mohli doláru viac veriť, lebo bolo na ňom napísané, že je krytý zlatom. Dnes už je na ňom akurát tak zmienka “In God We Trust”…

Investícia ?

Na ako dlho sa to oplatí? Keby ste kúpili zlato v septembri 2011 a chceli by ste ho dnes (február 2014) predať, tak by ste asi veľmi šomrali, lebo odvtedy klesla jeho cena o nejakých 36%.

Čím kratšia doba, kedy chcete uložené peniaze v zlate zmeniť na hotovosť, tým väčšie riziko straty. Jednak treba počítať s tým, že niekto si za tú transakciu bude chcieť nechať zaplatiť a jednak sú to krátkodobé výkyvy ceny, ktoré vás ohrozujú. Len pri pohľade na dlhodobé grafy vidíme, že kúpna sila zlata osciluje okolo relatívne stabilnej hodnoty.

Odkladať zlato na pár rokov sa nemusí vyplatiť. Každý expert na financie vám povie, že svoje úspory treba rozdeliť. Nenechať ich všetky v jednej banke. Neopierať sa o jediný finančný produkt. A experti vám zvyknú povedať, že npr. poistné produkty sú obvykle vtedy výhodnejšie, ak ich máte dlho.

Prečo to s takou istotou hovorím? Lebo v USA odpojili dolár od zlata niekedy okolo roku 1970 (viď graf vyššie). Ľudovo povedané, náklady na vojnu vo Vietname a iné výdaje, ktoré exekutíva chcela zrealizovať stoj čo stoj, si vyžiadali tlač dolárov, ktoré nie sú ničím kryté. Spôsob vydávania peňazí, ktorý už nie je spojený s krytím zo mňa robí proroka, ktorý sa asi nezmýli, ak bude tvrdiť, že zo skutočne dlhodobého hľadiska, bude zlato trvalá hodnota.

Inflácia

Uvažovať o zlate je vhodné aj preto, že história nám ukázala pár príkladov, kedy peniaze drasticky stratili kúpnu silu zo dňa na deň. Menová reforma v Československu v roku 1953, hyperinflácia v Nemecku v roku 1923 (dodnes mám v albume poštové známky s hodnotou miliárd mariek…), situácia v Zimbabwe, to všetko je nič v porovnaní s tým, čo by mohlo nastať, až praskne niektorá z veľkých ekonomických bublín súčasnosti.

Všimnite si nominálne hodnoty na poštových známkach

V takých situáciách je lepšie mať svoj majetok uložený v niečom, čo má trvalejšiu hodnotu.

Platbyschopnosť

Keby došlo k najhoršiemu, resp. chceli by ste míňať svoje zlaté zásoby postupne, nepomohlo by vám príliš, ak by ste vlastnili zlaté tehly. V ideálnom prípade budete mať v trezore uložené zlato v malých hodnotách, ako je 1 - 5g.

2 uncová tehlička rýdzeho zlata

Všimnite si, že väčšina bánk vykupuje zlato, zverejňuje k tomu niečo ako kurzový lístok a v ťažkých životných situáciách by bolo pravdepodobné, že aj ľudia a obchody by s radosťou prijímali takéto zlato s dôverou.

Dôvod, prečo treba mať menšie nominálne hodnoty zlata je práve v tom, že pri hyperinflácii by bolo nerozumné prísť do banky s 200 gramovou tehličkou a premeniť ju na hotovosť, lebo v extrémnych prípadoch sa mena znehodnocuje zo dňa na deň, viď Nemecko v roku 1923.

Najväčšia zlatá tehla na svete

Ako vznikli papierové peniaze

Hovorí sa, že papierové peniaze vznikli tak, že nejaký vladár zaručil ochranu zlatníkom na svojom hrade, kde mali svoje zlato v bezpečí. Ak niekto vlastnil zlato, mohol sa obávať pred lupičmi, či rabovaním počas vojen. Aby ochránil svoje zlato, dal ho do úschovy zlatníkovi na opevnený hrad. Ten mu vystavil doklad o tom, že kto prinesie toto potvrdenie, tomu vydá príslušné množstvo zlata.

Stredoveký zlatník

Teraz ten, kto mal doklad, mohol zájsť v prípade potreby na hrad a vypýtať si zlato, lebo chcel niekomu čosi zaplatiť. Ale ak príjemca poznal zlatníka, dôveroval jemu, aj potvrdenke, mohol teda miesto zlata akceptovať ten doklad. Namiesto zlata potom koloval papier. A takto vzniklo obeživo, papiere, ktoré reprezentovali uložené zlato. Už odvtedy bolo potrebné chrániť takéto papieriky pred falšovaním.

Jedného dňa si zlatník uvedomil, že nie je pravdepodobné, aby všetci naraz chceli vybrať svoje zlato. Vystavil teda potvrdenku o zlate, ktoré neexistovalo a mohol ten doklad sám použiť ako platidlo, lebo ľudia mu dôverovali. Tak nejako vznikla prvá papierová mena. Keby všetci zobrali potvrdenky a prišli pýtať svoje zlato, potvrdeniek by bolo omnoho viac, ako zlata a zlatník by skrachoval. Zistilo by sa, že skutočná hodnota papierov je menšia. Toto sa, mimochodom, volá inflácia. Dalo by sa pokojne povedať, že falošné peniaze vydáva už samotná centrálna banka, lebo na jednu pravú bankovku pripadá 100 (alebo koľko vlastne?) nekrytých.

Ak centrálne banky vydávajú peniaze, ktoré nie sú dostatočne kryté zlatom, alebo aspoň hodnotami ako je produkcia, potom nás čaká neodvratne inflácia. (Tu vysvetelný koncept je trochu zjednodušený, ale v podstate vystihuje základné príčiny niektorých problémov). Vláda môže riešiť svoje dlhy tlačením ničím nekrytých peňazí, ale následky sú jasné a nevyhnutné.

Zlaté certifikáty

Niektoré firmy vám budú predávať zlato a presviedčať vás, že u vás nebude v bezpečí. Ponúknu vám krásny certifikát o tom, že v ich super bezpečnom sejfe v švajčiarskej alpskej žule ukryjú vaše zlato.

Aha, to už poznáme, však?

Keby išlo o moje zlato, radšej by som sa oň postaral sám. Zakopal by som ho možno tam, kde dedo ukryl tých 10 litrov slivovice. Moji pravnuci sa hádam potešia…