Najhoršia zrada

Posledných 18 rokov som strávil ako učiteľ manažérov. Hovoril som k tisícom ľudí o tom, ako zlepšiť fungovanie organizácií a snažil som sa zlepšiť život šéfom a ich zamestnancom. Aby to bolo možné, musel som sa aj ja celý čas učiť. Zistil som, že ZVEDAVOSŤ je nesmierna hybná sila.

Chcel som sa niečo dozvedieť; a chcel som sa o tie vedomosti a skúsenosti podeliť. Skúmať veci je zaujímavé už samo o sebe, ale definitívna radosť prichádza až vtedy, keď tú múdrosť dáte ďalej.

Po x rokoch som si však uvedomil, že navštevujem firmy a hovorím opakovane o tých istých základoch. Keďže niektoré chyby manažérov sa podobajú ako vajce vajcu, musel by som ešte ďalších 100 rokov chodiť po firmách a naprávať tam chyby. Keby som ďalších 50 rokov prednášal, aj tak by som zasiahol len zlomok publika, ktoré potrebuje takéto veci počuť.

Poškrabal som sa za uchom a začal uvažovať nad tým, ako to robiť efektívnejšie a prišiel som k záveru, že musím začať používať prostriedky masovej komunikácie. Približne pred rokom som začal ostýchavo písať tento blog a dnes konštatujem, že ho čítalo viacej ľudí, ako som kedy vyškolil na seminároch. Začal som nahrávať svoje prednášky na video, publikovať ich, ale postupne som pochopil, že to bude vyžadovať viac, ako len postaviť kameru na statív a stlačiť gombík nahrávania.

Za rok som musel nasať viacej dát o robení filmov, zvuku, optike, scenároch, ako by sa zmestilo do bežného vysokoškolského štúdia. Stále som v tejto oblasti iba zelenáč, ale už vidím svetlo na konci tunela. Aj naďalej budem prednášať, lebo mať pred sebou živých ľudí, ktorí sa pýtajú je niečo, čo sa nedá ničím celkom nahradiť, ale ak robím film, tak vnímam za kamerou tisícky ľudí, ktoí by sa mohli pozerať, predvídam ich reakcie a rozprávam im príbeh, z ktorého sa majú poučiť.

Robením filmov si zároveň plním sen, ktorý nosím v sebe od detstva. Vždy som chcel byť rozprávačom príbehov a asi niet rozsiahlejšieho publika, ako sú diváci filmov. Rozprávať o manažmente sa možno zdá byť suchárske, ale v skutočnosti nie je. Vo firmách sú živí ľudia, sú to bytosti, ktoré sa snažia lepšie prežívať a ich práca je dôležitá. Zvádzajú každodenný boj so svojimi slabosťami, nepriazňou osudu. Ich život je reálny, plný emócií a treba im pomôcť.

Snažím sa nielen hovoriť odborné veci, ale zároveň inšpirovať. Veď každý človek by mal splniť svoje sny a urobiť zo svojho života umelecké dielo.

Váš život je niečo, na čo sa raz pozriete späť a želám každému, aby to čo uvidí, bolo niečo, čo stálo za to. Starajte sa, aby to bol boj za dobrú vec, užitočne strávený čas, aby obdobia námahy nakoniec vystriedala radosť a vykročenie za novými cieľmi. Len na ceste za dobrými cieľmi budete cítiť šťastie. Nie každý z vás bude niekoho viesť, tak sa aspoň pridajte k niekomu, kto vedie vás a budete mu dôverovať.

Nikdy by ste nemali zmenšovať svoje sny a potenciál. Vy nie. Okolo vás bude kopa iných ľudí, ktorí sa cítia povolaní hovoriť vám, čo všetko nemôžete a na čo nemáte. Stretnete sa s ľuďmi, ktorí vám budú hovoriť, čo všetko ste urobili zle. Možno vás aj niekto zrazí k zemi, ale váš údel vás vyzýva, aby ste opať vstali a opäť kráčali za svojím cieľom.

Neustále sa učte, zaujímajte sa a dávajte. Stanovte si ciele a choďte za nimi. Nedajte sa odradiť. Vždy sa dá znova vstať a kráčať za cieľmi.

Vzdať sa svojich cieľov je najhoršia zrada, akej sa môžete dopustiť.