Počas majstrovstiev sveta sa u nás vyskytuje približne 5 miliónov expertov na hokej, tak prečo by som nepridal aj môj názor, zvlášť ak to prispeje do nášho seriálu o plánovaní...
Nášmu mužstvu nemožno uprieť talent, snahu a skvelé momenty. Hráme krásne, statočne a - občas hlúpo. Hokej pripomína vojnu a o tej napísali Clausewitz aj Sun-C' svoje slávne knihy. Upozorňujú, že vždy treba vedieť, či naše vojsko je silnejšie, alebo slabšie. To je vec súdnosti. Bez ohľadu na fanúšikovské oduševnenie treba jasne povedať, že existujú silnejšie mužstvá ako to naše. Kanada, Švédsko, Česko, Rusko, vymenujme aspoň zopár.
Žiadna slabšia armáda, by nemala preberať správanie tej väčšej. Musí odolať pokušeniu bojovať v otvorenom poli. Ak si to uvedomí, môže pri troche šťastia vyhrať. Vietkong úspešne čelil veľmoci ako je Francúzsko a potom aj superveľmoci USA. Ako to urobili? Zvolili si terén a podmienky, v ktorých mohli zo svojej slabiny urobiť výhodu. Počas vojny sa iba raz pokúsili zaútočiť v otvorenej bitke (tzv. ofenzíva Tet) a po úvodnom prekvapení im nepriateľ spôsobil priam strašidelné straty. Po tejto príučke sa Vietnamci vrátili k pôvodnej účinnej stratégii a nakoniec vo vojne triumfovali.
Ak si toto niekto v hokeji uvedomuje, tak sú to práve Nemci. Vedia, že nemajú takú plejádu hráčov, ako najlepšie tímy a prijali taktiku húževnatého škorpióna. Majú pancier a z obrany dokážu prejsť do jedovatého útoku. Prípadne sa podobajú na ježka. Aj keď silný vlk dokáže nakoniec ježka rozhrýzť, nemusí sa mu to vždy podariť a spravidla sa pri tom natrápi.
Jeden čas mi veľmi vadilo, že naši hráči sa nechajú hlúpo vylučovať a dlhé minúty v oslabení nás ničia, ale keď som sa na to pozrel s odstupom, tak som si uvedomil, že v tom je hlbší zmysel. V skutočnosti to ukazuje, že hráme za hranicou našich možností. Pripomína to stíhačky z 2. svetovej vojny, ktoré mohli dočasne zvýšiť svoj maximálny výkon, ale mali to používať len pár desiatok sekúnd, inak hrozilo úplné zničenie motora. Je to ako prepínať luk, ako akt zúfalstva, ktorý vedie k neodmysliteľnému zlyhaniu a potrestaniu za trúfalosť. Naši sa snažia hrať nátlakovo v niektorých zápasoch celý čas, čo je oku lahodiaci hokej, ale proti silnejšiemu mužstvu to je nebezpečný gambling. Ako keby si neuvedomovali, že už nie je rok 2002 a mnoho skvelých hráčov už nie je k dispozícii.
Legenda hovorí, že 7000 Sparťanov dokázalo 3 dni vzdorovať tristotisícovej perzskej armáde. Aj keď nakoniec prehrali a muži do jedného padli, ale Gréci nakoniec vojnu vyhrali.
Strategický plán musí brať do úvahy existujúce zdroje. Treba si pozrieť, kde pôsobia hráči jednotlivých reprezentácií, my jednoducho nemáme toľko hokejistov, čo by hrali v prvých päťkách klubov svetovej úrovne. Nám prislúcha teda partizánska stratégia, v najlepšom prípade sa môžeme opevniť v hrade a spoliehať sa na rýchlu kavalériu. Plánovanie nemôže byť v protiklade s tým, čo má manažér "na sklade". Ešte raz pripomínam Clausewitza - iba líder na trhu sa môže snažiť vyvolať otvorenú bitku. Slabšia armáda je odkázaná na úskoky a manávrovanie. Naším vzorom musí byť Robin Hood.
Naši hrajú so srdcom, nevzdávajú sa a vedia predviesť krásne hokejové okamihy. Tak prečo sme nemali trochu viacej šťastia? Možno nám dáva odpoveď Sun-C', ktorý spomína, že pre víťazstvo vo vojne je nevyhnutná vysoká morálka. Ak môžem skromne vyjadriť svoj názor, tak niektorí ľudia v najvyššom vedení nášho hokeja sa s morálkou asi príliš nekamarátili. To vraj prináša zlú karmu v rozhodujúcich okamihoch, ale o tomto nech si urobí mienku čitateľ sám.
* Generál Karl von Clausewitz (1780-1831), autor slávnej knihy "O vojne" (Vom Kriege), ktorá sa mimochodom dnes považuje za jednu z najlepších kníh o marketingu
Sun-C' (544 - 496 pred n.l.), autor knihy "Umenie vojny", ktorá sa považuje za klasickú knihu o taktike a stratégii.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára