streda 11. apríla 2012

Koľko majiteľov?

Iste ste už počuli starý ošúchaný vtip o tom, že počet majiteľov firmy má byť nepárny. No a traja je vraj priveľa...

Nuž, mnohí ľudia potvrdia, že zlé partnerstvo vo firme môže byť ešte horšie, ako nevydarené manželstvo. Ale ruku na srdce - ak sa stretnú správni ľudia, tak budú mocnejší ako keby pracovali sami.

Niektorí ľudia prejdú ohľadom spolumajiteľstva akýmsi vývojom. Najprv sú priam závislí na tom, aby mali v podnikaní nejakých partnerov. Cítia sa neistí, osamelí a majú pocit, že viac hláv znamená automaticky viac rozumu. Ak však neurobia dobrý výber, potom zažijú frustráciu buď z toho, že sa k výkonným a znalým prilepia pijavice, alebo vznikne mocenská konštrukcia, kde nie je možné rozhodnúť. Veď skúste hlasovať v manželstve...

Po takejto skúsenosti sa niektorí ľudia zaprisahajú, že odteraz budú podnikať bez partnerov.

Keď sa na to pozriem očami vlastných skúseností, tak potvrdzujem, že som zažil veľmi dobré partnerstvá, aj otrasné sklamania, ale stále viac som si istý, že za správnych okolností niet nad kvalitný tím majiteľov. Asi kľúčové je to slovo tím. Každý tím potrebuje vodcu a to platí aj o majiteľoch. Potrebuje tiež vizionára a potrebuje manažéra s prvkami seržanta z lacných filmov o amerických mariňákoch. Tím si vyžaduje aj verných nasledovníkov. Máločo je deprimujúcejšie, ako keď zabudol vôl, že teľaťom bol.

Medzi majiteľmi musí panovať rešpekt, bez neho je spolupráca veľmi ťažká.

Jednu vec si povedzme dosť nahlas. Ak si niekto nárokuje mať nadpolovičnú väčšinu, potom by mal garantovať to, že dokáže v krízových situáciách prevziať zodpovednosť. To platí ešte viacej, ak niekto má dvojtretinovú väčšinu. Vyhlásenie, že sa firme kvôli zaneprázdnenosti, či vzdialenosti nedokáže venovať, je neprípustné.  Nadpolovičný model často odporúčam, lebo firmu zachráni od patovej situácie. Toto je múdre tam, kde je jasne dominantný majiteľ, ktorý si priberá do spoločnosti partnera, ktorý v niečom zakladateľovi pomáha, ale je jasné, kto bude kohútom na smetisku.

Občas som videl úspešný model, kde bol zakladateľom jeden majiteľ a neskôr si pribral za menšinových partnerov kľúčových ľudí z firmy. Či už preto, aby si ich uviazal, alebo je to ohodnotenie vernosti a užitočnosti, to už treba nechať na nich.

Keď sa stretnú traja vcelku rovnocenní partneri, dvaja budú mať povedzme po 33%. Kto bude mať tých 34%? Nuž, odporúčam dať to tvorcovi myšlienky firmy, každá organizácia má svojho tvorcu - hovoríme mu aj zakladateľ.

Pre firmu je dôležité, aby bolo pri delení peňazí jasné, že majitelia si delia zisk. Manažérska odmena nie je za majiteľstvo, ale je spojená s vodcovstvom, dosiahnutím výkonov správnym velením. Toto treba fakt rozlišovať!

Pozrime sa teraz na zaujímavý model. Viete ako sa medzi priateľmi delí koláč? Jeden sa snaží rozrezať ho na dve polovice. Keď to urobí, potom ten druhý vyberá, ktorú polovicu chce. Ak by ten prvý rozrezal koláč veľmi nešikovne, potom dostane tým väčší trest, čím viac sa pri rezaní mýlil. Toto sa dá použiť aj pri majiteľstve. Jeden dostane 60% podiel na to, aby mohol rozhodovať. Druhý majiteľ zas dostáva 60% zisku, lebo toto je kompenzácia za to, že sa musí podriadiť a nie je úplne pánom osudu.



Pri výbere partnera v podnikaní platí podobná zásada, ako pri výbere ľudí všeobecne: produktivita. Či už ide o produktivitu pri vymýšľaní nápadov, alebo manažérsku produktivitu, alebo čokoľvek - minulá produkcia ja najdôležitejším kritériom výberu.

Partnerstva sa netreba báť. Môže to byť skvelá partia dobrých majiteľov. Ak vám to vyhovuje lepšie, tak sa staňte diktátorom, všetko je jasné a mnoho vecí bude jednoduchších. Ale pamätajte, že diktátori bývajú osamelí...



Foto: ©Fotolia.com

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára