Zbystril som pozornosť a pán doktor pokračoval v objasňovaní svojich myšlienkových pochodov. Všetko zabil tvrdením, že je zbytočné dávať si akékoľvek očakávania, či predsavzatia, lebo my nijako nemôžeme ovplyvniť rozhodnutie druhej strany v rozhovore.
S podobnými psychologickými perlami som sa stretol už predtým, keď som napríklad počúval výklad, že šťastie znamená úplne sa prispôsobiť prostrediu.
Neviem, či sa títo "odborníci" trochu dívajú okolo seba, alebo len nekriticky citujú svoje učebnice, ale šťastie a úspech v živote závisí práve na tom, aby ste zvrátili tvrdenia týchto pánov. Keby nebolo možné nikoho presvedčiť, život by sa stal peklom, úspech v obchode by bol nemožný a neexistoval žiadny pokrok.
Medzi najkrajšie okamihy predajcovského života patrí situácia, keď sa zákazník vzpiera, namieta kvôli nejakej svojej predstave a predavač s ním komunikuje až do bodu, keď u zákazníka nastane okamih veľkého "AHA!" a predaj sa uskutoční.
Tu nehovoríme o tom, že vždy a všade je možné presvedčiť iného človeka a zmeniť jeho realitu. Treba sa pripraviť na to, že niekto si jednoducho môže ponechať svoj názor a treba mať v sebe veľkosť, aby ste sa vedeli vyrovnať aj s tým, že niekto trvá na svojom. Ale tvrdenie, že "nijako nemôžeme ovplyvniť rozhodnutie druhej strany v rozhovore" je tak vzdialené od bežnej ľudskej skúsenosti, že to by mal psychológ rozprávať len prvého apríla.
Počúvať ten výklad v rozhlase bol čudesný zážitok. Vám radím úplný opak. Keď ste šéf a vidíte, že zamestnanec sa vzdal, kapituloval v nejakej veci, tak ho priveďte k zmene názoru, povzbuďte smelosť, ochotu a nechajte ho zvíťaziť. Rodičia by mali posmeliť svoje deti. Ak sa niekto mýli, použite umenie komunikácie a zmeňte jeho realitu.
Áno, ľudia majú právo trvať aj na vlastných bludoch, ale nie je pravda, že sa to nikdy nedá zmeniť. Úplné prispôsobenie sa prostrediu je vlastne apatia. Keby toto prijali všetci občania, každý diktátor by bol nadšený.
Foto: © Fotolia.com
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára