Povinnosti majiteľa II.

Technológia firmy

Veľa majiteľov podlieha obvyklému omylu, že firemné postupy má vymýšľať a dokumentovať niekto iný.

Bolo by to pekné. Bolo by to pohodlné, ale výsledok by bol otázny. V jednom z predchádzajúcich článkov (Základ všetkých základov) sme hovorili o nutnosti zostaviť akúsi knižnicu firemného know how. No nehovorili sme, kto má tú knižnicu zostaviť. Nositeľom tejto úlohy je zakladateľ, majiteľ, zdroj celej myšlienky. Nehovoríme, že to má urobiť úplne sám. Avšak postarať sa o to je jeho povinnosťou.

Ak si túto vec neustráži, tak vo firme vznikajú rozličné prejavy "ľudovej tvorivosti", teda postupy, ktoré si zamestnanci nastavia tak, ako to vyhovuje im. Nejde o to, že by sme radových pracovníkov podozrievali zo zlých úmyslov, hovoríme skôr o ich chýbajúcom nadhľade. Ľuďom tiež často chýba predvídavosť. Ak ktorýkoľvek vedúci presadzuje svoju autoritu a požaduje plnenie úloh, zastupuje v tomto vlastne majiteľa, ktorý by sa musel rozkrájať, aby dokázal mať oči všade.

Ak by táto autorita neprechádzala od majiteľa až k pracovníkom, veľmi rýchlo by sme boli svedkami degradácie povinností. Firemné autá by čoskoro jazdili na podhustených pneumatikách, či bez vymeneného oleja. Predajcovia by prestali zapisovať a zakladať záznamy o spolupráci so zákazníkom, dokonca by prestali pracovať s mnohými zákazníkmi na ktorých "nie je čas", alebo sa na  nich "zabudlo" a pod. Ekonomické oddelenie by si veľmi rýchlo zvyklo plniť požiadavky pracovníkov bez akýchkoľvek zábran, výdaje firmy by sa dostali do astronomických výšok.

Niekto by tu mohol poznamenať, že také veci sú nelogické, či proti zdravému rozumu a ľudia v rozumnom tíme by také niečo sami od seba nerobili. Ale bohužiaľ, je to tak a úpadok nedokonale riadených skupín to dokazuje, poukazujú na to všetky skúsenosti.

Prečo?

Skupinové myslenie vo firmách spravidla neprináša tak dobré výsledky, ako rozhodnutia jedinca. Porovnajte si len spôsob rozhodovania, keď je niekto ponechaný sám na seba a skúste toho istého človeka umiestniť do rozvášneného davu. Masy ľudí takmer nikdy nie sú racionálne, okrem iného preto, že člen skupiny sa vždy tak trochu spolieha na to, že "niekto z nás vie, čo treba robiť". O protiklade - myslenie skupiny verzus - myslenie jedinca, by sa dalo veľa písať a toto si prípadne necháme na inokedy. Teraz však uzavrime vec tak, že organizácia by mala byť zjednotená vôľou svojho zakldateľa.

Je jeho povinnosťou postarať sa o to, aby jednotlivé činnosti firmy do seba pekne zapadali a aby vedúci požadovali od podriadených to, čo je potrebné, bez ohľadu na to, či to je pohodlné, alebo nie.

Povinnosťou zakladateľa je rozhodnúť o tom, ako sa budú veci robiť a ak sa podarí vymyslieť naozaj výborný postup, potom ho treba zdokumentovať a chrániť pred samovoľnými zmenami.

Ak si majiteľ myslí, že toto môže nechať na skupinu ľudí, potom on prvý ponecháva svoju firmu v rukách tzv. skupinového myslenia. Aké to má následky? Dajme si jeden príklad za všetky:

Jedna zo zásad dobrého vedenia organizácie hovorí, že zvyšovanie výkonov sa nemá diať bezuzdným najímaním ľudí. Ak je niekde potrebné vykonať viacej práce, tak vždy sa treba pokúsiť najprv zvýšiť výkony existujúcich pracovníkov. Najprv sa treba pozrieť na tempo práce, jej organizáciu a koordináciu. Predstavte si, že by ste teraz najímali nových ľudí do oddelenia, ktoré ide len na pol plynu a jeho vedúci namiesto toho, aby si "páchal násilie" požadovaním usilovnejšej práce, bude riešiť požiadavky na vyšší výkon neustálym najímaním nových ľudí, ktorí však nakoniec budú pracovať podobným ležérnym štýlom.

Je vecou majiteľa, aby zaviedol princíp, že personálne oddelenie nebude len tak pre nič za nič plniť požiadavky na nových zamestnancov, ale najprv sa preverí výkonnosť existujúcich. Ak majiteľ toto nevie, alebo nezavedie ako platný firemný postup, potom si oddelenia firmy a personálne zvyknú vyberať ľudí neefektívne. Takéto najímanie ľudí od buka do buka potom rozloží efektivitu organizácie.

Takéto veci nemôžu fungovať štýlom - dajako to skúsime robiť. Toto je smrteľný postoj. Majiteľ - zakladateľ je ten, kto nesie konečnú zodpovednosť za to, že veci sú logické a fungujú dobre. Ak nezavedie vyššie uvedené pravidlo do praxe, potom mu hrozí, že jeho firma bude mať úroveň dedinského futbalu. Pobavíme sa síce, skočíme po práci na pivko, ale prežiť z toho nedokážeme.