Všimnite si, že ľudia s veľkým formátom, ktorí niečo dosiahli, majú veľmi často spoločnú črtu:
Zvedavosť.
Povrchne by sme mohli povedať, že majú ochotu sa učiť, ale to nie je to isté. Základom učenia je totiž zvedavosť.
Ako toto funguje? Čo sa tam deje? Ako sa to robí? Čo je nového v tejto oblasti? Ako už predtým niekto riešil takýto problém? Toto sú všetko otázky, ktoré spôsobujú, že niekto siahne za knihou, ponorí sa do zákutí internetu, strká nos do encyklopédií a podobne.
Ak ste niekedy doučovali dieťa, tak ste mohli buď hrozbami a nátlakom donútiť žiaka k spolupráci, alebo ste mohli brnknúť na strunu jeho zvedavosti. Najväčší problém pedagogiky je vari to, ako priviesť dieťa k tomu, aby sa o učivo zaujímalo. Spojiť učenie s problémami (jeho) bežného života, to je prvý krok k tomu, aby sa žiak chcel niečo učiť.
Niektorí ľudia by možno mali záujem učiť sa, ale často nevedia sformulovať podstatu problému a tým pádom ani nevedia, kde by hľadali odpovede.
Manažéra nájdete často utopeného v problémoch a on ich len hasí bez toho, aby chápal, že buď jemu, alebo jeho ľuďom unikla nejaká podstatná vedomosť. Problémy majú v sebe nejaké skryté okolnosti. Môžete ich skúmať a objaviť to, ale môžete aj hľadať odpovede a rady tých, ktorí niečím podobným už prešli a zanechali o tom svedectvo.
Zvedavosť dieťaťa, to je niečo, čo by nikdy nemalo zmiznúť z duše manažéra (a vlastne nijakého človeka).
Ak niekto niečo rieši, trápi sa, veci mu nefungujú, tak by mal vedieť, že pravdepodobne už na jeho problém niekde existuje odpoveď.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára