Postoj k produkcii

Všimli ste si, že aj v krajine s armádou nezamestnaných nájdete celé hordy šéfov, ktorí kričia, že nevedia zohnať schopných ľudí? Kto sú tí nezamestnaní ľudia, ktorí by tak zúfalo potrebovali pracovať, ale mnohokrát zistíte až po tom, čo ste im tú prácu dali, že to bola chyba a teraz vám vlastne dochádza, že ten človek je nezamestnaný úplne oprávnene? Všimnite si, že právo na prácu je ústavne zaručené. Ale presnejšie by tam malo byť napísané: „...každý má právo na prácu, ktorú dokáže svojimi schopnosťami a ochotou vykonávať bez toho, aby svojmu zamestnávateľovi páchal škodu...“

Alebo:

Všimli ste si, že aj v najlepšej organizácii vznikajú niekedy zmätky, prípadne niektoré úlohy jednoducho nie sú splnené? Všimli ste si, že iba menšine ľudí môžete s úplnou istotou zveriť takmer akúkoľvek úlohu a môžete to považovať za vybavené? V protiklade s tým – viete si teraz vybaviť tvár podriadeného, ktorému ak by ste mali zveriť zodpovednú a životne dôležitú úlohu, tak vás hneď chytí panika, a začnete sa ošívať, že nie, tomu radšej nie? Kto sú tí ľudia, o ktorých pochybujete, že veci spravia dobre? A koľkí ďalší sú presne takí istí, len ste na to ešte neprišli?

Alebo:

Prečo je to tak, že 20% ľudí spôsobuje 80% výsledkov? Prečo iných 20% ľudí spôsobuje 80% problémov? Prečo je to tak, že časť ľudí je skvelých, časť slušných a časť vyslovene deštruktívnych?

Spoločným menovateľom vyššie uvedených otázok a jeden z rozhodujúcich faktorov úspechu je postoj k produkcii. Toto si však musíme objasniť. 

Základný rozdiel medzi produktívnym a neproduktívnym človekom je v tom, že produktívny smeruje svoju prácu intuitívne či vedome k výsledku, dokončenej veci. V protiklade s tým je neproduktívny človek orientovaný na „pracovanie“, teda činnosti. Má pocit, že má nárok na plat už len preto, že sa snažil, že na pracovisku bol a pracoval. Vedel by vám vymenovať väčšinu toho, čo všetko robí, ale ak sa ho spýtate na to, čo má tá práca za výsledok, bude sa na vás nechápavo pozerať.

Klasický príklad je útočník vo futbale. Tí najlepší útočníci majú nielen talent, výdrž, telesné predpoklady, periférne videnie, cit pre loptu, rýchle a pohotové reakcie. Majú vedomie, že ich výsledkom je buď strelený gól, alebo dokonalá finálna prihrávka. Najlepší z najlepších majú veľmi priamočiare myslenie v tom, čo je ich úloha. Bez zaváhania vedia, že to je gól v súperovej sieti. 

Ak by ste študovali myslenie a správanie priemerných a podpriemerných útočníkov, zistili by ste, že tam takáto jednoznačnosť neexistuje. Slabší útočníci rozdumujú o trénovaní, o streľbe, o správnych uhloch, o letnej a zimnej príprave, o litroch potu na tréningu a podobne. Ale rozdiel je v tom, že najlepší útočníci majú jasnú predstavu lopty trepotajúcej sa v sieti. Nijaké váhanie, nijaké pochybnosti, produkt je gól.

Oni nemajú ťah na bránu.

Oni majú ťah do brány.