štvrtok 6. mája 2010

Povinnosti majiteľa IV.

Tvorba rezerv a zisku


Všimli ste si, že väčšina ľudí má tendenciu minúť všetky peniaze, ktoré má k dispozícii? Porovnajte si rýchlosť, s akou opustia peniaze vašu peňaženku v závislosti na tom, koľko hotovosti v nej máte. Ak máte hotovosť 4 € a máte ísť na obed, zaručene sa do toho rozpočtu zmestíte (ak naozaj chcete). Ak máte 30 €, môže sa stať, že už nezostanete pri lacnom obedovom menu, ale objednáte si špecialitu, pivo, dezert a kapučíno.

V čom bol rozdiel?

Viete o tých peniazoch v peňaženke a to je základ. Profesionálny majiteľ firmy by mal poznať nasledovnú nadradenú zásadu:

Najväčšie nebezpečenstvo pre peniaze spočíva v tom, že niekto o nich vie.

Ledva sa zmienite niekomu o existencii peňazí a už vyprovokujete myšlienky na to, ako ich minúť. Preto je v mnohých firmách takmer nemožné vyprodukovať rezervy alebo zisk.  Samozrejme by sme mohli hovoriť o rozsiahlych systémoch riadenia financií vo firme (úvod k danej problematike nájdete mimochodom tu - Ukážkový diel 9 dielneho seriálu o zavedení finančného manažmentu vo firme), ale z pohľadu majiteľa treba urobiť nasledovné jednoduché opatrenie:

Majiteľ by mal zariadiť, že keď vstupujú peniaze do firmy, tak časť z nich musí byť presmerovaná na špeciálny účet. Nemilosrdne, automaticky, z každej platby. Netrúfam si tu uviesť odporúčané percento, lebo to tak trochu závisí od typu podnikania a od výšky dosahovaných marží, ale môže to byť napríklad čokoľvek medzi 0,5% až do 10% podľa typu podniku.

Toto treba odraziť nabok na špeciálny účet tak, ako by sme odrazili vodu z rieky do nádrže na obdobie sucha. Takto vznikne špeciálny účet na investície, rezervy pre prípad kríz a podobne. Keďže tento účet je ohrozený tým, že o ňom majiteľ vie, malo by sa to zorganizovať tak, že stavy na tomto účte mu bude strážiť lojálny človek, ktorý mu nesmie bežne prezrádzať, koľko sa tam nazbieralo.

O tomto účte treba držať jazyk za zubami. Tvárime sa, že tie peniaze boli dávno vydané a firma musí poriadne makať, aby dokázala vyjsť z toho, čo jej na prevádzku zostáva.

Aby to fungovalo, musí sa spravidla vytvoriť špeciálne konto, jednoznačne nestačí použiť jediný všeobecný firemný účet a vyhlásiť, že táto časť je virtuálny podúčet na ktorom je odložená rezerva. Toto prakticky nikdy nefunguje a rezerva bude raz dva fuč. Dajte všetky peniaze na jediné konto a to bude počiatek konca vášho finančného manažmentu.

Veci môžu byť ešte horšie. Veľa ľudí má tendenciu žiť nad svoje pomery a vydáva aj peniaze, ktoré vlastne nemá. Na tejto tendencii si postavili živnosť aj banky, ktoré vám dajú kreditnú kartu a potom si účtujú úroky z toho, čo ste dlžní, lebo dobre vedia, že kreditnému rámcu neodoláte. Takto uvažovalo aj vedenie niektorých krajín, asi vám okamžite príde na um napríklad Grécko, ale upozorňujem vás, že pri hľadaní negatívnych príkladov v tejto chvíli nepotrebujeme chodiť tak ďaleko. Len keby sme pre prípad zadlžovania krajiny urobili ústavný zákon, že každý poslanec, ktorý hlasuje za schodkový rozpočet musí osobne splácať aj zo svojich príjmov štátny dlh, potom by zrejme prestala táto bláznivá psychóza žitia na dlh, lebo až vtedy by poslanci konečne na vlastnej koži pochopili, akú vec vlastne páchajú. Takúto povinnosť ručiť svojím majetkom za šafárenie so štátnymi peniazmi by som dal aj premiérovi a každému ministrovi, ktorý nehospodári vyrovnane. No a minister financií by mal počítať s tým, že ho aj vystavia na pranier :)

Našťastie vo vašej firme nie je parlament. Vy môžete ako neobmedzený vládca zabrániť, aby ste vydávali peniaze, ktoré nie sú vaše. Ba čo viac, vy môžete (a mali by ste) časť peňazí odraziť hneď na vstupe na špeciálny investičný fond a trvať na tom, že firma musí mať vyrovnaný rozpočet a musí dokázať hospodáriť aj so zvyškom ktorý jej necháte na bežnú prevádzku.

Ak urobíte ten špeciálny fond, možno to bude prvý reálny zisk, ktorý ste za dlhé roky urobili.

3 komentáre:

  1. čo dodať, len to robiť :-)). Taká drobnosť alebo, že by ten najväčší krok?

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Myslím, že tu na jednej strane funguje neznalosť - to vtedy, keď sa rodiny zadlžujú a mnohí si dôsledky nedokážu uvedomiť alebo ani spočítať, aké budú skutočné úroky.
    Na druhej strane nezodpovednosť a to je prípad zadlžených krajín a vlád, pretože veľmi dobre vedia, že o 4 roky bude s ich dlhmi bojovať niekto iný - a občas to tak ide pekne dlho, ale je jasné, že to nepôjde donekonečna.
    Neviem posúdiť, koľko podnikateľov takto žije, bez toho, aby si to uvedomovali. Tu už musí byť extrémne hrošia koža, aby si niekto nebol vedomý, že potrebuje aj určitú rezervu. Podľa mňa to však nie je otázka separátneho účtu, ale skôr disciplíny a vedomia majiteľa či manažmentu.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Súhlasím, že je to otázka disciplíny, na druhej strane treba disciplíne pomôcť. Ak chce niekto prestať fajčiť, potom prvý krok je odstrániť cigarety z domu a nekupovať ich. Podobne je to s peniazmi. Je ľahšie vytvárať rezervný fond vtedy, keď peniaze neuložíme na dohľad a nebudú nikoho dráždiť.

    OdpovedaťOdstrániť