Mladá garda

Nikdy sa mi nestalo, aby som mal na jednom seminári tak veľa synov a dcér zakladateľov firiem, ktorí by mali raz prevziať žezlo ako mladá garda po svojich rodičoch. Dnes sa to stalo. Hovorili sme celý deň na tému marketing v ére internetu a pozorne ma sledovalo viac mladých nástupcov, ako som kedy zažil. A treba pripustiť, že to bol príjemný pocit.

Prednášam už nejakých 20 rokov a moja generácia sa pomaly začína zaoberať otázkami nástupníctva. Ešte to nie je otázka dňa, ale príprava majiteľa firmy sa asi nedá vyriešiť za jeden rok, skôr by som tomu prisúdil desaťročie postupného vzdelávania a odovzdávania moci.

Uvažovali ste nad tým, ako to urobíte jedného dňa vy?

Máte deti, ktoré sa vydajú po vašich stopách? Alebo budete musieť niekoho "adoptovať"? Alebo firmu včas predáte? Toto nie sú ľahké otázky. No aj toto budete musieť voľky-nevoľky zaradiť medzi otázky stratégie firmy.

Ak vám po boku vyrastajú deti, tak je tam jeden faktor, na ktorý si treba dávať pozor. Pre ne bola existencia firmy samozrejmosťou. Môže sa to javiť tak, že firma jednoducho JE a odjakživa BOLA, ale pozor - je nedobré spoliehať sa na akékoľvek automatické mechanizmy. Nástupníci si musia uvedomiť, že firma sa zrodila z myšlienky, nápadu, tvrdej práce a veľkej vytrvalosti. Bežný majiteľ musel prejsť bariérami a ťažkosťami, ktoré si väčšina ľudí ani nevie predstaviť a nastupujúcu generáciu treba do tohto zasvätiť a jasne ukázať, že nič nie je zadarmo, nič nie je garantované a len tvorivosť, znalosti a nezlomná vôľa udrží život firme aj naďalej.

Deti rástli s vašimi firmami, u nás to tak bolo doslova, lebo svoj prvý seminár som prednášal v deň, keď sa nám narodila dcéra, ktorá dnes vo firme vedie marketing.

Bez odovzdania múdrosti novej generácii zmizne celá kultúra. Je to otázka života a smrti. Starí musia mať ochotu učiť a mladí zas ochotu to prijať.

Pouvažujte nad tým, kto raz prevezme žezlo z vašich rúk...



Foto: © MAK - Fotolia.com

Istota

Minulý týždeň som si vypočul prekrásnu spoveď nášho dlhoročného zákazníka. O svojom podnikaní povedal približne toto:

My sme rozbiehali našu firmu v podstate v sebaobrane. Nemali sme najmenší úmysel stať sa podnikateľmi, ale zrazu nám hrozilo, že skončíme na dlažbe. Jedna z možností bola založiť/prevziať firmu a tak sme to urobili. Hneď na začiatku sme mali 76 zamestnancov, ktorí dodnes neustále prejavujú ten zlozvyk, že chcú každý mesiac výplatu a my sme to teda zabezpečili.


Daň zo zisku bola vari 50%, ročný úrok na úver z banky bol 24%, museli sme sa ihneď nesmierne obracať, aby sme prežili.


Keď vidíme, ako dnes ľudia s obľubou nariekajú v kríze, tak sa len pousmejeme a povieme si, že horšie už bolo.


Ak sme za niečo vďační Business Success, tak je to fakt, že ste nám dali konkrétne návody, odpovede a hlavne ISTOTU. Vďaka vám vieme, že každá situácia má riešenie. Pomenovali ste to, čo sme robili iba inštinktívne.


Keď som to počúval, mráz mi chodil po chrbte a takmer som nebol schopný povedať slovo. Bolo to prekrásne ocenenie našej práce a treba povedať, že celá tá výpoveď dáva zmysel.

Lebo jedinou istotou v podnikaní, je vlastné odhodlanie a znalosti. V skutočnosti sa človek musí neustále učiť, hľadať odpovede, získavať dáta a overovať si ich vo vlastnej praxi. Potom je takmer naisto "odsúdený" na úspech. Cesta možno smeruje do hmly, ale vy sa máte čoho držať.

Nikdy nie ste stratení, lebo prinajmenšom máte so sebou sami seba a to, čo už viete. Vaša cesta, vaša minulosť, skúsenosti a znalosti, to je najlepšia ISTOTA.

Učte sa, experimentujte a potom sa držte overeného. Len tak sa dá uskutočniť akákoľvek stratégia manažmentu. Zabávajte sa tým, čo robíte, udržujte v tom prvok hravosti, bez ohľadu na to, aká vážna je vaša činnosť. Len vtedy bude vaša istota nákazlivá aj pre druhých.

Šetrením neušetríte

Personál si chce občas ušetriť nejakú tú prácu a urobí také opatrenia, že to odplaší klientov. Aj manažment sa môže snažiť šetriť na nesprávnom mieste a ušetrené centy potom zabránia prúdu eúr do pokladne. Jeden príklad za všetky:

Pred pár dňami sme prichádzali od Brna a zastali sme na prvej diaľničnej čerpacej stanici doplniť palivo. Manželka vybehla na toaletu, ja som zatiaľ otvoril veko nádrže a chcel som natankovať plnú. Hadicou neprešlo ani 5 litrov, keď som uvidel moju ženu, ako sa s dlhým nosom vracia späť k autu. Na čerpačke zablokovali WC automatom na mince, vhodíte 50 centov a môžete ísť dnu. Nepočítala s tým, tak žiadne mince pri sebe nemala a musela sa vrátiť.

Vošiel do mňa srd, po natankovaní 10 litrov som vrátil pištoľ na stojan s predsavzatím, že tu ma tak skoro neuvidia. Poznám veľa ľudí, ktorí vnímajú takéto veci podobne. Sú ochotní nechať v podniku peniaze, dokonca veľa peňazí, ale treba si ich plne zaslúžiť. Chce to dodať plnú službu a neulakomiť sa len na príjemnejšiu časťpovinností. Vyžaduje si to istú veľkorysosť, v reštaurácii treba vedieť podať s úsmevom pohár vody zadarmo, keď chcete, aby pod dobrým dojmom niekto nabudúce prišiel s celou rodinou na obed.

Aký problém riešili na pumpe? Šetrenie nákladov? Cenu spláchnutej vody? Toaletného papiera? Lenivosť čistiť záchody? Uľahčujú si zamestnanci takto život bez dovolenia manažmentu? Vymyslel to majiteľ? V skutočnosti môže zhnusenie zákazníkov znamenať omnoho vyššie straty na nerealizovaných tržbách.

Som si istý, že s podobnými vecami sa čitatelia stretli na najrôznejších miestach.

Samozrejme, dá sa ísť aj do opačného extrému a poskytovať niečo, čo už zájde za hranicu možností, či dokonca rozumnej vzájomnosti. Ak máte pochybnosti, tak si urobte prieskum očakávania a postojov zákazníkov. Niekedy zistíte, že šetrenie môže stáť priveľa peňazí...

Čo obnáša víťazstvo

Ani najlepší a najschopnejší ľudia to nemajú na ružiach ustlané. Život a svet sa nemazná s nikým. Žiadny víťaz sa nemôže pochváliť tým, že to dosiahol ľahko a bez námahy. Opak je pravdou, víťazstvo a úspech sú draho zaplatené. Musíte sa veľa učiť, tvrdo pracovať a využiť každú šancu a ani tak ešte nemáte nič zaručené.

No dnes by sme si mali povedať jednoduchú pravdu:

Ak vás osud zrazí na zem, musíte opäť vstať. 

Víťaz nie je ten, kto nikdy nespadol. Víťaz je ten, kto po každom páde vstal. Nezostať na zemi a opäť sa oddať svojmu účelu a poslaniu. O tom je dobrý život a úspech. Počet prípadov, keď ste opäť vstali, musí byť o jeden viacej, ako počet pádov na zem.

Mimochodom, o tomto je aj toto výnimočné video. (O čo kráča pochopíte, aj keď neviete po anglicky, stačí sa pozerať.)

Spravodlivosť, populizmus a motivácia

Namiesto novoročného želania si dovolím napísať túto krátku úvahu o motivácii podnikateľov a daňových systémoch.

Majitelia firiem musia čeliť mnohým nástrahám a jedna z nich je daňový systém. Nerobme si ilúzie, v predvolebnom boji je zdaňovanie "bohatých" obľúbená téma. Lenže pozor, zvyšovanie daní sa takmer nikdy netýka najbohatších, ale takmer vždy si to odskáče skôr stredná trieda.

Nedávno som čítal zaujímavú reakciu na americké hnutie okupantov Wall street - 99% (pozor, s naším hnutím rovnakého mena to nemá absolútne nič spoločné). Autor článku T.J. Mc Cormack uvádza, že iba 1% obyvateľov New Yorku odvádza až 43% výberu daní z príjmu. Teda 35.000 ľudí (ktorí by sa zmestili na jeden väčší štadión) prispieva takmer na polovicu prostriedkov, ktoré potom využíva 8.000.000 obyvateľov New Yorku. Kričať, aby sa dane týmto ľuďom ešte zvýšili už nemá nič spoločné so solidaritou a už vôbec nie so spravodlivosťou.

Bez práce podnikateľov nebudú pracovné príležitosti. Majitelia firiem idú s kožou na trh, nepoznajú garantovanú pracovnú dobu, ak sú bohatí, potom to bolo zaplatené veľkým vypätím, stresmi a zrýchleným šedivením vlasov. Nie sú to tí boháči s cigarami a veľkým zadkom v koženom sedadle veľkej limuzíny. Iste, existujú podivné zväzky najmocnejších bankárov, obchodníkov so zbraňami, či kontroverzné kauzy ako Monsanto a verejnosť si musí urobiť o týchto veciach jasno a brániť sa, ak je to nutné. Ale je bláznivé trestať všetkých aktívnych a šikovných ľudí tým, že sa neúmerne zdania.

Bohatstvo vyžaduje nápad, nasadenie, znalosti a predovšetkým vytrvalosť. Vyžaduje si aj schopnosť čeliť vydriduchom, ktorí by chceli "prerozdeľovať" a zdaňovať niečo, čo by sami nikdy nedokázali vytvoriť. Keby sme teraz znárodnili úplne všetko a rozdelili rovným dielom, tak už o pár rokov budú opäť bohatí a chudobní ľudia. Bude to otázka šikovnosti, nasadenia a múdrosti. Niekto vás bude presviedčať, že sa jedná v prvom rade o hrabivosť, násilie a hrubosť. Lenže toto je pravdou len u malého percenta prípadov.


Majiteľom a zakladateľom firiem, manažérom želám prosperitu, dobré nervy, schopnosť udržať si hravosť a nenechať sa odradiť negativizmom tých menej schopných. Nech rok 2012 nebude rokom zvyšovania daní, či byrokratickej regulácie poškodzujúcej bežných podnikateľov.

Ak niečo želám zamestnancom, tak je to predovšetkým šťastie vo forme múdreho, osvieteného, dobrotivého a tvorivého vedenia firiem, kde pracujú. Bez toho nebude práca.

Nedajte sa opiť rožkom. Vláda nevytvára pracovné miesta (a ak, potom to často zaváňa byrokratickým molochom). Pracovné miesta vytvárajú podnikatelia a vláda by sa mala snažiť to prostredie čo najmenej kaziť. Aj majitelia firiem potrebujú motiváciu. Väčšinou ich stačí prestať demotivovať a oni pôjdu na plný plyn.

Všetko dobré v roku 2012!

Bypass - keď ide o život

Väčšina bežných ľudí počuje slovo "bypass" iba v súvislosti s chirurgiou srdca. Zásobovanie srdcového svalu je narušené, lebo artérie nedokážu vplyvom chorobných zmien prepustiť dostatok krvi. To je podobný jav, ako keď doprava v meste kolabuje na nedostatočnej priepustnosti ulíc. Riešením býva diaľničný obchvat. V prípade chorého srdca sa vyberie z nohy pacienta žila, ktorá sa prioperuje na srdce a tým sa vytvorí premostenie nefungujúcich artérií a takto sa obnoví zásobovanie srdcového svalu krvou. Tomu sa hovorí bypass a slovo obchvat je tu tiež na mieste.

V manažérskej terminológii je bypass pomerne často používané slovo. Opisuje situáciu, kedy vedúci pracovník "obíde" podriadeného, ktorý je za nejakú prácu obvykle zodpovedný, ale z nejakého dôvodu ju teraz nezvláda dobre. Ak podriadený nedokáže postupovať správne, vzniká nebezpečenstvo, ktoré vedúci vyrieši tým, že preberie prácu namiesto podriadeného. Pripomína to stav, kedy inštruktor autoškoly zasiahne do riadenia v situácii, keď šofér - začiatočník nedokáže vykonať požadovaný manéver.

Riešenie nebezpečených situácií výborne vysvetľuje autor L. Ron Hubbard, pričom bypass je práve prvý krok zo šiestich, ktoré je potrebné v nebezpečenstve vykonať (tieto kroky preberáme podrobnejšie na našich prednáškach). Čiastočne sme sa tejto téme venovali na tomto blogu v článku Práca namiesto podriadeného.

Môžeme si ukázať, že nedodržanie pravidla, že vedúci má v nebezpečenstve obísť podriadených, môže mať katastrofické následky. Iba máloktorá letecká katastrofa zanechala na laickú a odbornú verejnosť tak hlboký dojem, ako zrútenie linky Air France AF 447 do vĺn Atlantiku v júni 2009. Pripomeňme si, že po výpadku senzorov rýchlosti prestal fungovať autopilot a piloti museli prevziať ručné riadenie lietadla. Túto úlohu nezvládli a výsledkom bola havária s 228 obeťami. Niektoré aspekty tejto udalosti sme preberali na blogu v tomto článku z júla 2011. Teraz sa k tejto udalosti opäť vrátime.

Nejdeme tu preberať detaily, pripomeňme si, že v čase 02:10:06 prevzal pilot ručné riadenie a podľa všetkého sa dopustil viacerých chýb, ktoré popisujeme v spomínanom článku. Kapitán v tom čase odpočíval na lôžku a v kokpite riadili lietadlo dvaja prví dôstojníci. Jeden z nich privolal kapitána a ten prišiel 02:11:43. Všimnite si jednu podstatnú vec:

Kapitán si sadol na sedadlo za pilotov. Neprevzal riadenie do svojich rúk. O 2 minúty a 24 sekúnd neskôr už bolo lietadlo v troskách. Mohli by sme tu špekulovať nad mnohými vecami (oficiálne vyšetrovanie udalosti dodnes nie je ukončené), ale je viac ako pravdepodobné, že kapitán by zrejme nepokračoval vo fatálnej rutine prvého dôstojníka, ktorý zanovito dvíhal nos lietadla a tým de facto zabránil tomu, aby mohlo nabrať rýchlosť a normálne letieť. Kapitán až do konca nepochopil, čo sa so strojom deje, ale nechápal ani to, čo pilot pri pákach riadenia vôbec robil. Zákonitosti manažmentu hovoria, že v takýchto situáciách musí ísť šéf osobne do akcie. Nemá sa spoliehať na nikoho a urobiť to sám.

Poučenie pre živých: Ak ste šéf a vaši podriadení zlyhávajú alebo sa deje niečo nezvyčajné, potom prevezmite riadenie do vlastných rúk. Urobte bypass, môže to byť otázka života a smrti.



Obrázky:  © Fotolia a Wiki

Život, čo stojí za to

Vianoce sa zvyknú označovať ako sviatky pokoja. Keď sa pozriete na dni a týždne, ktoré im predchádzajú, tak môžete mať pocit, že sa jedná o všetko možné, len nie pokoj.

Naháňate sa, snažíte sa dokončiť veci, nákupy darčekov nechávate na poslednú chvíľu, okolo nákupných stredísk uviaznete v kolónach a iba málo naznačuje akýkoľvek pokoj. Malé deti majú stiahnuté žalúdky od očakávania nádielky pod stromčekom a dospelí robia všetko možné, aby ich nesklamali.

Tu môžete vidieť, čo znamená relativita času. Posledné dni dospelým všetko preletí a nič nestíhame. Len pred chvíľou sme ráno prišli do práce a už je večer. Pre dieťa sa ten istý čas nekonečne vlečie.

Je dobré si pripomenúť, že teraz by sme sa mali snažiť vystupovať vľúdne, nedať nervozite šancu, aby sa skazili naše vzťahy, ani v práci a už vôbec nie v rodine.

Čím lepšie je vaša firma zorganizovaná, tým menej starostí si budete nosiť v hlave domov. Čím lepšie ste sa postarali o produktivitu a dobré výsledky, tým menej nervozity sa prenesie do ostatných oblastí života.

Ak máte v zamestnaní všetko pod kontrolou, potom si nenosíte domov plnú hlavu svojej práce. Dobre zorganizovaná práca je radosť. Môžete sa plne venovať rodine, deťom. Harmónia povolania a rodinného života je pre mnohých ľudí nedosiahnuteľným snom. Ale nemusí to byť nemožné. Závisí to od toho, či ste ochotní sa neustále učiť, sústavne tvoriť svoju budúcnosť a byť pripravený čeliť akýmkoľvek výzvam. Vtedy život stojí za to.

Tradícia Vianoc je o pocite bezpečia, o povznesení ducha a lepšej budúcnosti. Slúžime na to, aby ste dokázali vytvárať budúcnosť podľa svojich predstáv. Ak sme vám v tom aspoň trochu pomohli, potom naša práca nebola daromná.

Želáme požehnané Vianoce 2011 a úšpešný rok 2012.

Pavol Timko
a pracovníci Business Success