sobota 30. októbra 2010

Cesta k správnosti

Ako zlepšovať ľudí okolo vás, časť 3






Niekedy je ťažké zlepšiť život človeka, ak nevie čím má nahradiť svoje nevyhovujúce správanie. To je ďalší dôvod, prečo bohapustá kritika vedie iba
k zármutku a rozladeniu, no zriedka k potrebnej náprave.

Šéfovia kritizujú svojich podriadených, rodičia svoje deti, manželia seba navzájom
a vo väčšine prípadov je to pokus zlepšiť nielen svoj život (lebo ja mám pocit,
že trpím kvôli chybám druhých), ale ide nám o to, aby sa polepšil aj kritizovaný
a mohol žiť lepšie.

Ale čo mi je platné, ak sa niekto na mňa pozerá a hovorí: “Robíš to úplne zle!”

Možno predpokladá, že by som mal prijať obľúbenú poučku - “Chybami sa človek učí.” Lenže toto je jeden z najrozšírenejších omylov, hádam už od staroveku.

Chybami sa nikdy neučíte! Môžte sa z nich POUČIŤ, to áno, ale poučiť sa nie je to isté, čo NAUČIŤ.

Veľa ľudí sa zarazí a moje slová u nich vyvolajú silné rozpaky. Toľko múdrych ľudí tvrdilo, že chybami sa učím a zrazu tu jeden mudrlant tvrdí, že to je opačne?

Nuž, ale naozaj sa na to teraz pozrite. Predstavte si, že sa učíte skladbu na klavíri. Snažíte sa ju zahrať správne. Hráte pekne, ale zrazu - falošný tón, nesprávna klávesa. Práve ste urobili chybu, rozoznali ste to, čo je samozrejme dobrý bod
pre vás. Ale ruku na srdce, urobením tej chyby ste sa to už naučili?

Čo presne teraz máte spraviť? Zastavíte, prehráte pár posledných tónov a skúšate prstom trafiť správnu klávesu. Nakoniec ju objavíte, usmejete sa, bingo! Toto tam treba hrať! Zahrali ste správne a teraz to už len treba zopakovať, natrénovať
a odvtedy hrať dobre.

Ak spravíte chybu a rozoznáte ju, otvára to bránu ku korekcii, ale bohužiaľ treba povedať, že to ešte nič negarantuje. Ešte stále vám klavír ponúka 87 nesprávnych kláves a len jednu správnu, to tu neriešim otázky ako je rytmus, umelecký výraz
a podobne.

Cesta k správnosti spočíva v tom, že vec urobím dobre, rozoznám to a dokážem 
to opakovať. Ak zahrám skladbu správne, tak som to konečne dokázal a z toho sa musím učiť.

Ak som trafil do stredu terča, mal by som poriadne preskúmať svoje postupy. Čo presne som urobil? Ako som to urobil? Dá sa z toho poučiť? Dá sa to zopakovať?

Takže môžem tu ohlásiť oficiálne, že výrok - “Chybami sa človek učí.” - sa ruší
a nahrádza sa nasledovne: “Z chýb sa môžete iba poučiť. Čokoľvek sa naučíte iba tak, že to konečne urobíte správne a dokážete to opakovať.”

A tu sme sa oblúkom vrátili k tomu, ako sa dá skorigovať človek, ktorý robí niečo nesprávne. V prvom rade sa musí sústrediť na svoje dobré stránky. Toto sme si prebrali v predchádzajúcich článkoch. Buďte k človeku láskaví, nezostaňte len pri kritike, ale povedzte nahlas to dobré, čo v človeku pozorujete. Ochota konať dobro sa nájde v každom človeku. A na záver mám pre vás skutočného žolíka v tejto hre
o lepší život:

Povedzte svojmu blížnemu, ako niečo funguje. Ukážte mu ideál správania sa. Predveďte mu správny postup. Nechajte mu prečítať niečo, čo je overené
a pravdivé.

Ľudia často potrebujú porozumieť nejakému životnému princípu, potrebujú k tomu nejaký model. Treba im prezradiť nielen princíp, ale aj ukázať, ako by to fungovalo
v praxi.

Čo sa stane?

Nuž, ukážte niekomu správny postup, ako sa napríklad správať pri výchove detí. Rodič možno chyboval, trápil sa a hľadal cestu. Má zmysel tvrdiť mu, že to robil zle? Nie, najjednoduchšia cesta k jeho náprave vedie cez ukážku správneho postupu.

U ABSOLÚTNEJ väčšiny ľudí stačí ukázať správny postup a oni automaticky rozoznajú svoje chyby a sú pripravení sa zlepšiť a zmeniť svoje správanie.


Kritika je v mnohých prípadoch úplne zbytočná. Môžete na toto kľudne urobiť praktický pokus. Nech nejaký adept na muzikanta zahrá krátku melódiu na klavíri. Pozerajte sa naňho a bez jediného komentára o chybách v jeho hre povedzte: “Teraz ja.” A zahrajte to. (Je vám dúfam jasné, že je veľmi dôležité, aby ste to teraz zahrali výborne.) Nechajte ho, nech to počúva, potom povedzte: “Teraz ty!”
Myslíte si, že počul rozdiel? Ak áno, potom sa bude snažiť zlepšiť a všimnite si, nebolo potrebné povedať ani jediné kritické slovko.

Samozrejme, môžete poukázať na chyby, ale táto kritika je úplne bezcenná, ak sa zároveň nepovie, ako to má hrať správne a ako sa k tomu dopracovať. (Poznámka - jeden zo znakov pochybného charakteru býva práve bezuzdná kritika.)

Ak učiteľ dá ľuďom tie správne dáta, tak väčšina s vďakou zmení svoje správanie
a bude lepšie žiť. Iba menšina ľudí, ktorých opantala zloba, zaútočí na učiteľa, lebo neznesú myšlienku, že niečo robia zle a ktosi na to "poukazuje". Ak o tom chcete niečo vedieť, zadajte do Google heslá ako Dr. Semmelweis, William Harvey, či Giordano Bruno.

Môžeme teda povedať, že kľúčom ku korekcii správania sa ľudí je mať nejaký ideál, fungujúci princíp, nazvite to pravda, ak chcete.

Ukážte ako a prečo sa má niečo robiť. Ak je to dobré, potom to zaberie.

V tomto článku by som nerád zabŕdal do filozofickej debaty o pravde, kto má záujem, tak v mojom blogu nájde v júli 2010 tri články na túto tému. (Sila pravdy, Vladár a pravda, Ako presadiť pravdu v spoločnosti - kliknutím na názov sa vám príslušný článok otvorí)

Pre túto chvíľu je toto posledný článok zo seriálu “Ako zlepšovať ľudí okolo vás”, ak dostanem otázky, ktoré by si vyžiadali niečo doplniť, rád na to odpoviem, či už vo forme komentárov k článku, alebo pridám ešte jeden diel.

Ďakujem svojim čitateľom za skvelé ohlasy.



Rozlúčim sa jednou krátkou myšlienkou: Zlepšovať život ľudí je veľká vec, ale prekážkou je práve to, že ten človek musí zvíťaziť nad svojou nedokonalosťou. Každý chce byť v práve a verí, že koná správne, ale pri korekcii musí prekonať bod, v ktorom sa vzdá toho, čo robil zle. Ak chcete niekoho zlepšiť, podarí sa vám to len vtedy, ak pochopíte, že človek je nádherná bytosť plná dobra a lásky. Chce to rešpekt, obdiv a vieru v dobro. Toto musíte v ľuďoch hľadať a nájsť, to je prvá lekcia, dovtedy budete zlepšovať ľudí iba ťažko. Musíte ich (začať) milovať, navzdory všetkým chybičkám a chybám. Potom už zvládnete čokoľvek.

Pavol Timko
Október 2010

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára